Hlavnou príčinou samovrážd v Európskej únii sú depresie. Vo vyššom veku sa podieľajú až na 90 percentách z nich. Iba na Slovensku bolo v roku 2006 s diagnózou depresie vyšetrených 15.000 pacientov a s diagnózou úzkostných, neurotických a stresových porúch ďalších približne 20 tisíc pacientov. "V tom istom roku bolo na Slovensku hospitalizovaných 33.000 pacientov, z toho takmer 4500 pre depresívne poruchy," uviedla pre TASR psychiatrička a prednostka 1. psychiatrickej kliniky v Košiciach Eva Pálová.
Depresia sa okrem smutnej nálady môže prejavovať aj celým radom duševných a telesných príznakov. Je to vážny stav vyžadujúci si liečbu, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Príčinou depresie môžu byť stresujúce zážitky ako napríklad smrť blízkeho. Odpoveď človeka na takýto zážitok môže byť u každého iná. Závisí totiž od jeho psychologického typu, výchovy, vzdelania či iných okolností. Objaviť sa môže strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzaná úzkosťou, únavou, nesústredenosťou či podráždenosťou. Nedostatok elánu a motivácie spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú byť pre takéhoto človeka namáhavé či nezvládnuteľné. Objaviť sa môžu aj zmeny chuti na jedlo, zmeny spánku, strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými či pocity nepríjemnosti, bezmocnosti a beznádeje, až samovražedné myšlienky.
Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Mnoho žien trpí depresiou v súvislosti s menštruáciou a takisto počas ťarchavosti. Príčina môže byť dedičná či hormonálna, alebo jednoducho v dôsledku rozdielu medzi pohlaviami. Muži napríklad omnoho ťažšie priznávajú, že trpia depresiou, preto môže dlhšie zostať nepoznaná. Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké. Známa je aj tzv. zimná depresia, ktorá je typická pre zimné obdobie, keď niektorí ľudia trpia depresiou pre nedostatočný slnečný svit.
Podľa odborníkov je potrebné hovoriť o svojich pocitoch. Niektorým ľuďom s depresiou môžu pomôcť aj psychoterapeutické sedenia. Liečba spočíva v psychoterapii, v rámci ktorej je snaha presvedčiť depresívnu osobu, že jej neustále zachmúrený pohľad na život je v skutočnosti pokrivením pravdivého obrazu. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú neprimeranosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania. Ďalšou možnosťou je medikamentózna liečba antidepresívami. Dôležitú úlohu v procese liečby zohráva aj rodina a priatelia. Tí by mali byť pre pacienta trpezlivými poslucháčmi. Odborníci tiež upozorňujú, že akúkoľvek zmienku o samovražde by mali brať vážne a presvedčiť sa, či o tom vie lekár postihnutého. Podľa prieskumu Eurostatu z roku 2006 každých 48 hodín zomrie v EÚ na samovraždu 1 dieťa mladšie ako 14 rokov. Každý deň spácha v krajinách EÚ samovraždu 20 mladých ľudí vo veku 15 - 29 rokov. Denne zomrie v EÚ v dôsledku samovraždy 87 ľudí.
Autor článku: TASR