Európsky parlament počas plenárneho zasadnutia 12. - 15. 1. 2009 schválil v druhom čítaní veľkou väčšinou dlhoočakávaný legislatívny balík týkajúci sa problematiky využívania pesticídov, zameraný na zníženie ich škodlivých vplyvov.
Vzhľadom na to, že Parlamentu aj Rade sa o znení legislatívy podarilo dosiahnuť kompromis, smernica aj nariadenie budú môcť čoskoro vstúpiť do platnosti.
Pesticídy síce umožňujú dosiahnuť maximálne poľnohospodárske výnosy a vyhovieť požiadavkám na ochranu rastlín, niektoré v nich prítomné látky však súčasne majú nepriaznivý dopad na imunitný a endokrinný systém a môžu spôsobovať rakovinu. Obzvlášť zraniteľnými skupinami sú pritom staršie osoby, tehotné ženy a malé, ako aj ešte nenarodené deti. Európsky parlament preto schválil balík legislatívnych správ, ktorých cieľom je regulovať využívanie pesticídov a znížiť ich škodlivý dopad na zdravie človeka a životné prostredie. To všetko pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.
Nariadenie o uvádzaní pesticídov na trh
Nariadenie o uvádzaní pesticídov na trh, ktorým sa EP zaoberal prostredníctvom správy poslankyne Hiltrud BREYER (Greens/EFA, DE), si kladie za cieľ aktualizovať súčasné európske predpisy v tejto oblasti a prináša podmienku povinného procesu schvaľovania licencií, ktorému budú podliehať nové pesticídy zo strany členských štátov.
Základom bude zoznam aktívnych látok (hlavných látok obsiahnutých v pesticídoch), ktorý bude schvaľovaný na úrovni EÚ. Na jeho základe budú potom produkty na ochranu rastlín (pesticídy) schvaľované na národnej úrovni jednotlivých členských krajín. Dôležitú úlohu v tomto procese bude zohrávať Európska agentúra pre bezpečnosť potravín.
Chemické látky majú byť schvaľované na rôzne časové obdobia, v závislosti od ich toxicity. Pokiaľ sa preukáže, že k niektorým výrobkom existujú bezpečnejšie alternatívy, tieto výrobky majú byť nahradzované. Európsky parlament presadil, aby bola doba nahrádzania skrátená z 5 na 3 roky, s cieľom umožniť čo najrýchlejšie nahradenie nebezpečných výrobkov bezpečnejšími alternatívami.
Členské krajiny budú pesticídy schvaľovať buď na základe vnútroštátnych postupov, alebo na základe systému povinného vzájomného uznávania. Pre účely posudzovania v rámci tohto nariadenia bude EÚ rozdelená do 3 geografických zón (sever, stred a juh), pričom pesticídy schválené určitým členským štátom v rámci danej zóny budú podľa zásady vzájomného uznávania považované za schválené taktiež v ostatných štátoch tejto zóny, hoci jednotlivé krajiny budú mať zároveň právo zamietnuť schválenie určitých pesticídov na ich území, ak to bude patrične zdôvodniteľné, napr. na základe lokálnych environmentálnych či poľnohospodárskych podmienok. Slovenská republika sa nachádza v strednej zóne.
Prijatý text prináša aj zákaz genotoxických, karcinogénnych a mutagenických látok, ako aj látok, ktoré narúšajú endokrinný systém, či majú trvalé, bioakumulatívne a toxické účinky, pokiaľ sa preukáže, že predstavujú značné riziko. V prípadoch, keď je použitie škodlivej látky nevyhnutné na ochránenie rastlín pred vážnymi škodami, môže byť takáto látka podľa EP povolená na dobu maximálne 5 rokov. V prípade imonotoxických a neurotoxických látok sa budú uplatňovať prísnejšie kritéria.
Táto nová legislatíva postupne nahradí existujúce predpisy v tejto oblasti. Pesticídy uvedené na trh podľa predpisov platných v súčasnosti sa pritom budú môcť naďalej používať až do vypršania ich súčasnej licencie, nepredpokladá sa teda masívne sťahovanie produktov z trhu.
Smernica o udržateľnom využívaní pesticídov
Taktiež v druhom čítaní Parlament schválil aj smernicu o udržateľnom využívaní pesticídov, o ktorej poslanci rokovali prostredníctvom legislatívnej správy poslankyne Christy KLASS (EPP-ED, DE). Pre túto oblasť v súčasnosti na úrovni EÚ neexistuje žiadna spoločná legislatíva, čo sa má na základe prijatej smernice zmeniť.
Za účelom obmedzení využívania pesticídov sú navrhnuté rôzne opatrenia.
Ide napríklad o národné akčné plány, ktoré majú umožniť vytvorenie zoznamu plodín, činností alebo oblastí, ktoré sú najviac vystavené rizikám a ktoré majú obsahovať kvantitatívne ciele so zámerom znížiť riziká a dôsledky využívania pesticídov. Tieto plány majú obsahovať aj opatrenia na podporu integrovaného riadenia boja proti parazitom a alternatívne metódy kontroly.
Okrem toho budú súčasťou smernice opatrenia na ochranu vody vzhľadom na možné nebezpečenstvo jej zamorenia pesticídmi (vrátane vymedzenia tzv. nárazníkových oblastí, v ktorých bude používanie a skladovanie pesticídov zakázané); ako aj zákaz leteckého postreku (pri povolení určitých výnimiek). Žiadosť o povolenie leteckého postreku bude musieť byť predložená príslušným orgánom v stanovenej lehote pred ich plánovaným uskutočnením, pokiaľ však tieto orgány včas neposkytnú zamietavú odpoveď, žiadosť o povolenie bude považovaná za schválenú.
Okrem toho sa smernica venuje aj zákazu používania pesticídov na verejných priestranstvách, t.j. v oblasti obytných zón, parkov, ihrísk, športových a rekreačných plôch, škôl, ako aj zdravotníckych a kúpeľných zariadení.
Autor článku: Tlačové oddelenie EP, slovenský sektor