Niektoré orgány a funkcie ľudského tela sú špecifické iba pre jedno alebo druhé pohlavie. Maternicu a menštruáciu majú len ženy, prostata sa donedávna pripisovala len mužom. Objavenie fungujúcej prostaty u žien vnieslo zaujímavé poznatky aj do oblasti ženskej sexuality.
Tisíce a tisíce žien po celom svete nikdy nezažili potešenie z orgazmu. Nedávny objav slovenského lekára, profesora MUDr. Milana Zaviačiča, DrSc., priniesol celkom nečakaný zvrat. Tento patológ totiž po rokoch výskumu objavil novú erotogénnu zónu ženy, ženskú prostatu. „Pri správnej technike súlože je dráždením tejto zóny schopných dosiahnuť orgazmus až sedemdesiat percent žien. Šancu majú aj tie, ktoré orgazmus nikdy nepoznali,“ vraví profesor Zaviačič, člen Medzinárodnej akadémie pre výskum sexuality so sídlom v Kanade a Slovenskej sexuologickej spoločnosti.
Nie iba kus tkaniva
Ženská prostata, ktorú profesor ‚objavil‘, sa nachádza v stene močovej rúry, na rozdiel od prostaty muža, ktorá močovú rúru obklopuje. „Táto žľaza je u ženy asi štyrikrát menšia, no má rovnaké zloženie, súčasti a funkcie ako tá mužská. Jej štruktúra sa zhoduje s prostatou muža po puberte,“ tvrdí profesor Zaviačič.
Nášmu patológovi a sexuológovi sa po rokoch výskumu podarilo dokázať, že prostata u ženy nie je iba akýmsi kusom tkaniva, nesprávne nazývaným parauretrové žľazy a vývody. Jeho zásluhou dokonca nedávno prijali v americkom Orlande nový medicínsky termín ‚prostata feminina‘. Takmer u sedemdesiatich percent žien je najväčšia časť prostaty uložená v predných partiách močovej rúry.
U väčšiny mužov dochádza už okolo päťdesiatky k problémom s prostatou, zväčšuje sa, muži trpia zápalmi, veľmi časté sú nezhubné i zhubné nádory na tomto orgáne. „Pre ženy je naopak prostata doteraz málo poznaným nástrojom rozkoše,“ vysvetľuje lekár. „Napriek tomu, že je veľmi malá, váži len trošku viac ako päť gramov, významne sa podieľa na prežívaní sexuality žien.“ Správnou stimuláciou prostaty je vraj možné zvýšiť schopnosť dosiahnutia orgazmu u ženy a dosiahnuť dokonca možnosť súčasného orgazmu muža aj ženy.
Pri poruchách sexuality
Profesor Zaviačič prišiel aj s tým, že stimulácia prostaty sa môže využívať aj pri liečbe vážnych sexuálnych problémov anorgastických a frigidných žien. „Bolo by však chybou zamieňať ženskú prostatu s bodom G, ktorý by podľa modernej sexuológie mal byť zdrojom najvyššej rozkoše,“ upresňuje lekár.
Väčšina žien má hlavnú časť tkaniva prostaty hneď za vchodom do močovej rúry, čiže úplne inde, než je oblasť bodu G. Práve u týchto žien možno na dosiahnutie orgazmu využiť techniku špeciálnej stimulácie. Prostata je totožná s bodom G len asi u desiatich percent žien. Ide o takzvaný zadný typ prostaty, keď sa prostatické tkanivo nachádza v zadnej časti močovej rúry. Objav ženskej prostaty teda vyvracia tézu, že len klitoris je v ženskom sexuálnom živote rozhodujúci.
„Muž dosiahne orgazmus dosť jednoducho a priamočiaro. U ženy sa dá k nemu dospieť stimuláciou viacerých erotogénnych zón,“ zdôrazňuje profesor. Známe sú aj prípady, keď ženy prežívali orgazmus len na základe predstavy, bez dotyku. Žena môže prežiť snový orgazmus aj v spánku. Uvoľní si tak nevybité sexuálne napätie. Pritom dochádza k ženskej ejakulácii, aká je známa u chlapcov ako polúcia. Práve na tejto ejakulácii sa zúčastňuje prostata.
Výskumy potvrdili, že aj sekrét zo ženskej prostaty obsahuje takzvaný ‚prostatický špecifický antigén‘, PSA, ktorý bol donedávna známy len u mužov. Po orgazme jeho hodnoty vo výlučkoch žien stúpajú, čo dokazuje, že prostata sa naozaj podieľa na ich ejakulácii. U niektorých žien je ejakulácia takmer nepozorovateľná, iné však ejakulujú naozaj silno. Mnohé dodnes trpia trápnym pocitom, že im uniká moč. Pritom u zdravej ženy ide v tomto prípade o normálnu súčasť sexuality.
Pomoc kriminalistom
Tento poznatok dokonca zasiahol aj do oblasti kriminalistiky. Bez poznatkov o existencii ženskej prostaty, a teda aj ženskej ejakulácie, mohlo totiž v minulosti dôjsť aj k odsúdeniu nevinného muža za znásilnenie. A to najmä vtedy, keď v ejakuláte muža chýbali spermie. Skúmala sa totiž bielizeň znásilnenej. Ak bola zašpinená od látky, ktorú vylučuje do ejakulátu prostata, automaticky sa predpokladalo, že jej pôvodcom je muž.
„Pre vypracovanie znaleckého posudku pri posudzovaní znásilnenia ženy sa ukázalo, že samotný test na enzým s názvom kyslá fosfatáza na identifi káciu škvŕn na bielizni nemá súdno-medicínsky význam, ak súčasne chýbajú spermie, čo u niektorých mužov môže nastať. Potvrdilo sa totiž, že škvrny na ženskej bielizni s obsahom tohto enzýmu môžu pochádzať len od samotnej ženy, ako dôsledok činnosti jej prostaty, nie od muža. Naše nálezy prispeli ku kritickému zhodnoteniu významu tejto látky v súdnej medicíne,“ dodáva profesor.
Rovnaké ochorenia i liečba
Ženskú prostatu tvoria tie isté bunky ako prostatu mužskú a keďže aj jej štruktúra a funkcie sú rovnaké, môže byť postihnutá rovnakými ochoreniami ako prostata u muža: rakovinou, zápalom a nezhubným zväčšením. Nebýva to však časté. „Rakovina prostaty sa u žien vyskytuje zriedkavejšie ako u mužov. V súčasnosti je vo svete opísaných asi dvadsaťpäť prípadov tohto ochorenia.
Predpokladáme ale, že v skutočnosti ich bude oveľa viac, lebo v minulosti sa rakovina prostaty zamieňala za rakovinu ženskej močovej rúry.“ Pri stanovení diagnózy sa dá využiť vyšetrenie práve pomocou antigénu PSA, ktorý vyvoláva charakteristickú reakciu a prostata ho vylučuje spolu s niektorými enzýmami a ďalšími typickými látkami. Rakovina ženskej prostaty by sa potom mala liečiť chirurgicky, ožarovaním, liekmi a hormónmi, podobne ako u muža.
Urológovia však boli donedávna opatrní, neradi pripúšťali existenciu ženskej prostaty. Keďže ju tvoria žľazy, vývody a hladká svalovina a nachádza sa v stene močovej rúry, doteraz sa jej zápal, prostatitída, tiež často mylne posudzuje ako ochorenie ženskej močovej rúry. Tento zápal býva vyvolaný bakteriálnou infekciou, ktorá sa u muža i ženy šíri z močovej trubice a môže byť v niektorých prípadoch sexuálne prenosná. U muža sa lieči antibiotikami, žena by teda mala byť liečená rovnako.
Zväčšenie prostaty u ženy doteraz urológovia vôbec nebrali do úvahy, hoci sa vyskytuje v staršom veku, podobne ako u mužov. Lekári najčastejšie hovorili o skleróze hrdla močového mechúra. Stratégia liečby tohto a ďalších ochorení ženskej prostaty by však podľa profesora Zaviačiča mala byť opäť rovnaká ako pri liečbe muža chirurgické postupy i špeciálne lieky sú známe a spoľahlivé.
Upokojujúce lieky, ktoré sa týmto ženám mylne podávajú, a rozťahovanie močovej rúry riešia len veľmi málo. „Urológovia sú nedôverčiví, lebo sa doteraz venovali najmä mužskej prostate. Z hľadiska nových výskumov v anatómii človeka bude tento prístup treba prehodnotiť,“ priznáva urológsexuológ MUDr. Igor Bartl z Ružinovskej nemocnice v Bratislave. „Nové poznatky budú mať význam najmä pri liečbe ťažkých infekcií aj sexuálne žijúcich párov. Dúfame, že budeme vedieť vyliečiť aj chronické, liečbe odolávajúce infekcie, ktoré sa posúvajú do čoraz nižších vekových skupín. Môžeme pomôcť ženám, ktoré trpia v sexuálnom živote pre nedostatočné zvlhčovanie pošvy. Je pravdepodobné, že keď sa prelieči prostata ženy, skvalitní sa aj jej sexuálny život. Intenzívny farmaceutický výskum sa robí aj v súvislosti s problémami s únikom moču a častým močením, stresovým močovým mechúrom. Niektoré prípady sa doteraz riešili hneď operačne, napriek tomu problémy pretrvávali.
Ochorenia v panvovej oblasti si medzi sebou posúvali gynekológovia s urológmi a napriek operačným zákrokom sa nie vždy podarilo určiť ich príčinu.“ Ako vidno, potvrdenie predpokladu, že ženy tiež majú orgán, ktorý sa až doposiaľ považoval za typicky mužský, nám môže priniesť ešte veľa prekvapení. Núka sa však otázka: Čo tým vlastne matka Príroda sleduje...?
Autor článku: Agáta Görnerová