Štúdie publikované v poslednom čase ukazujú, že kontaktu aj tých najmenších detí s domácim zvieraťom sa netreba báť. Pre TASR to potvrdila prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU Nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, neonatologička Darina Chovancová. "Jedna z nich dokonca ukázala, že ak dieťa vyrastá s mačkou alebo psom v prvých rokoch života, od narodenia do šiestich rokov, je výskyt alergických ochorení nižší ako v skupine detí, ktoré boli v kontakte so zvieratkom až po šiestom roku života," spresnila.
V prípade alergií sú však odborníci v tomto smere opatrní. Dieťa môže byť na alergie náchylné po otcovi alebo matke. Lekárka dodala, že existuje aj tzv. hygienická teória, ktorá hovorí, že farmárske deti, ktoré vyrastajú v kontakte so zvieratkami, majú signifikantne nižší výskyt alergie, teda určitý vplyv stimulácie imunitného systému v kontakte so zvieratkami môže byť pozitívny. Rodičia by ale pri spolužití dieťaťa so zvieraťom mali byť všímaví a opatrní. "Okrem alergií je veľkým rizikom prenos rôznych parazitov z mačiek, psov a plazov, napríklad salmonelóza. Podmienkou na to, aby zvieratko mohlo existovať v domácnosti s malým dieťaťom, je podľa Chovancovej to, aby bolo zviera dobre veterinárne ošetrované a pravidelne sledované, aby dostávalo lieky proti parazitom a malo by byť pod dohľadom aj pri pobyte vonku. Ak máme psa, mali by sme sledovať, do akého prostredia zviera chodí. Pokiaľ máme záhradu, treba veľmi dbať na hygienu v záhrade.
"K ďalším rizikám patria úrazy. Zviera môže na podnety reagovať nepredvídateľne, môže žiarliť, reagovať obranným reflexom. Treba ho preto stále strážiť a nespúšťať ani jeho, ani deti z dohľadu," upozornila. Na nového člena rodiny si musí zvykať aj dlhoročný rodinný miláčik. V zahraničí pracujú aj tzv. zvierací psychológovia, ktorí vedia veľmi dobre otestovať rôzne typy zvieratiek a poradiť, ako postupovať, keď chceme priviesť do rodiny nového člena. Odporúčania sú zamerané na prípravu zvieraťa. "Po splnení zdravotných hľadísk by sme mali zviera trénovať napr. hrou s bábikou. Pred zvieraťom ju hojdáme, nosíme v náručí, púšťame zvuky detského plaču, spomíname pred ním meno, ktoré sme dieťaťu vybrali," vysvetlila. Lekárka zároveň odporučila, že keď bábätko príde do domácnosti, je potrebné, aby sa matka zvítala aj so zvieraťom, aby nemalo pocit, že je odstrkované a treba ho opatrne s dieťaťom zoznámiť.
V domácnosti s akýmkoľvek domácim miláčikom treba udržiavať dôkladnú hygienu a po kontakte so zvieraťom si umyť ruky. Pobyt zvieraťa v miestnosti, kde je dieťa, Chovancová neodporúča. Prítomnosť zvieraťa v rodine má veľký význam aj pre psychický vývoj dieťaťa. "Psychológovia sa jednoznačne prikláňajú k pozitívnemu vplyvu prítomnosti zvieraťa na rozvoj dieťaťa. U 'lezúňov' môže zviera stimulovať rozvoj motoriky, u starších prebúdza záujem o prírodu, rozširujú sa vedomosti detí," dodala. Deti, ktoré vyrastajú v prítomnosti zvieraťa, si podľa neonatologičky budujú sebaúctu, rozvíjajú sa lepšie v emotívnej oblasti, učia sa väčšej zodpovednosti.
Autor článku: TASR