Najčastejším zhubným nádorom slovenských žien je rakovina prsníka. Ročne pribudne 2000 nových prípadov a vyžiada si približne 700 životov. Mnoho žien aj napriek tomu ešte stále zanedbáva preventívne prehliadky. Včasný záchyt ochorenia pritom prináša lepšiu kvalitu života pacienta, umožňuje menej radikálne chirurgické výkony na samotnom prsníku a pazuche a zlepšuje jeho celkové vyhliadky.
Na preventívnu prehliadku má nárok každá žena raz ročne po dovŕšení 18. roku života alebo od prvého tehotenstva. Jej súčasťou je skríning rakoviny krčka maternice (RKM) a prsníka. Skríning RKM sa vykonáva u žien vo veku 23 až 64 rokov, pričom prvé dva odbery cytológie sa robia v ročnom intervale. Ak sú tieto dva cytologické výsledky negatívne, pokračuje sa v trojročnom intervale, a to do 64 rokov. Skríning vo veku 64 rokov sa ukončí, ak sú posledné tri cytologické nálezy negatívne. U žien vo veku 40 až 69 rokov sa robí aj skríning rakoviny prsníka, a to raz za dva roky. Skríningové vyšetrenia hradia všetky zdravotné poisťovne.
Súčasný oportunistický skríning je podľa riaditeľky kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Dariny Sedlákovej nekoordinovaný, pretože závisí od dobrej vôle každého občana, či sa na prehliadku a skríningové vyšetrenie vyberie alebo nie. Lepšie výsledky by mal priniesť pripravovaný organizovaný skríning. "Celoplošný, celonárodný skríning, ktorého podstatou je pozývanie občanov, aj takých, ktorí sa cítia úplne zdraví, aby prišli na preventívnu prehliadku a skríningové vyšetrenie pre dané ochorenia absolvovali," vysvetlila Sedláková. Znamená to, že v budúcnosti budú cez osobné pozvanie všetci občania, ktorí na to majú nárok, pozvaní na skríning. V prípade prsníka by to znamenalo približne 650.000 žien ročne.
Tradičnými rizikovými faktormi rakoviny prsníka je napríklad výskyt ochorenia u prvostupňových príbuzných, bezdetnosť či včasný nástup prvej menštruácie alebo naopak, neskorý vek poslednej menštruácie. Podľa predsedu Senologickej sekcie Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Kamila Pohlodka sa k týmto faktorom pridružujú aj typicky civilizačné rizikové faktory. "Odsúvanie prvého pôrodu do neskoršieho veku, fajčenie, alkohol, chronický stres, dlhoročné používanie pohlavných ženských hormónov, absencia dojčenia, chýbanie fyzickej aktivity a cvičenia, s tým súvisiaca nadhmotnosť," vysvetlil. V oblasti primárnej prevencie tak ešte stále existuje veľký priestor, no pozornosť sa musí podľa Pohlodka sústrediť predovšetkým na sekundárnu prevenciu - preventívne prehliadky.
Autor článku: TASR