Približne 50 percent slovenskej populácie trpí závažnými krátkodobými alebo dlhodobými problémami spánku. Ťažkosti pri zaspávaní, krátke trvanie spánku, nočné prebúdzanie, rušenie chrápaním a poruchami dýchania sú najčastejšími faktormi, ktoré znižujú jeho kvalitu. Pre TASR to uviedla neurologička Ľubica Procházková z II. Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice L. Dérera v Bratislave.
"Ak človek viac dní v týždni trpí nespavosťou a prechádza to do chronického štádia, vplýva to na jeho ďalšiu výkonnosť. Na druhý deň je nevyspatý, vyčerpaný, depresívny a podráždený, nekomunikatívny a nesociabilný. Vtedy by už mal navštíviť lekára," odporučila Procházková. Nespavosť podstatným spôsobom znižuje kvalitu života. Veľa ľudí tiež zabúda na dôležitosť hygieny spánku. "Žijeme hektickým životom a minulé storočie nás pripravilo o 20 percent spánku. Spíme minimálne o dve - tri hodiny menej ako naši predkovia," spresnila lekárka. Podľa nej sa na kvalitný spánok musíme pripravovať už od rána. Veľa môžeme ovplyvniť odbúravaním stresu, zdravou stravou a dodržiavaním správnych stravovacích návykov. "Všetci vieme, že energeticky kalorické jedlo vo veľkom množstve večer znamená nekvalitný spánok. Preto by sme sa mali dobre najesť už ráno a cez deň sa riadiť známym "raňajky zjedz sám, na obed sa podeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi," dodala.
K zaujímavým zisteniam patrí, že uhľohydráty v sladkostiach vedú k produkcii inzulínu, ktorý spôsobuje väčšiu produkciu tryptofánu. Práve ten je základnou jednotkou hormónu serotonínu, ktorý navodzuje spánok. "Kúsok čokolády, šálka horúceho kakaa alebo čaj s medom môže navodiť dobrý spánok. Veď aj v hotelových izbách máte na vankúšoch položenú zabalenú tabličku čokolády alebo čokoládový cukrík, aby hosť v cudzom prostredí lepšie zaspal," povedala Procházková. Odborníci odporúčajú spať v dobre vyvetranej miestnosti, v ktorej by teplota nemala byť vyššia ako 16 až 18 stupňov Celzia. Mali by sme zaspávať v pokoji pri zhasnutom svetle. V pokoji si aj organizmus lepšie oddýchne. "Mali by sme si ľahnúť až vtedy, keď sme naozaj ospalí. Ak nezaspíme do 30 minút, mali by sme vstať a chvíľu robiť inú činnosť. Zo spálne by sme si nemali robiť pracovisko a v posteli by sme nemali čítať, pozerať televíziu, posteľ by mala byť len na spanie. Veď aj v minulosti sa do spálne celý deň nechodilo, šlo sa tam len spať," konštatovala neurologička.
Večer by sme nemali viesť vážne rozhovory, príliš rozmýšľať nad prácou a veľmi aktívne cvičiť.
Autor článku: TASR