Tak ako každoročne, aj v tomto roku pripadá na 7. apríla Svetový deň zdravia. Tento sviatok, vyhlasovaný pod záštitou OSN Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) na výročie jej vzniku už od roku 1950, sa opakovane stáva príležitosťou pripomenúť si význam zdravia pre spoločnosť i pre jednotlivca.
Už tradične býva sprevádzaný radom podujatí v celom svete, sústreďujúcich sa na tému, ktorú WHO pri tejto príležitosti každoročne vyhlasuje.
V minulých rokoch úspešne prebehli kampane zamerané na význam a dôstojnosť pracovníkov v zdravotníctve (2006), vplyv investícií do zdravia na bezpečnejšiu budúcnosť (2007) a vplyvu klimatických zmien na ľudské zdravie (2008). V súlade s cieľmi a poslaním WHO témy reflektujú aktuálne celosvetové trendy, problémy i hrozby v oblasti zdravia. V globalizovanom svete prestávajú existovať izolované problémy a na to aby sa svet s nimi dokázal vysporiadať, je nevyhnutná intenzívna spolupráca a vzájomná solidarita.
Svetový deň zdravia v roku 2009
Témou Svetového dňa zdravia pre rok 2009 je bezpečnosť nemocníc a zdravotníckych zariadení v núdzových situáciách. Svetová zdravotnícka organizácia pri voľbe tejto témy vychádzala zo skúseností z viacerých prírodných katastrof (tsunami, zemetrasenia, povodne, požiare) či lokálnych vojenských konfliktov (Etiópia, Gaza) v posledných rokoch, kedy boli popri všetkých ďalších škodách zničené alebo nefunkčné aj zariadenia, ktoré v daných oblastiach poskytovali primárnu zdravotnícku starostlivosť – práve v čase kedy boli najviac potrebné.
Zabezpečenie a odolnosť zdravotníckych zariadení v situáciách núdze sa tak stáva významným faktorom, vplývajúcim na existenciu alebo neexistenciu kvalifikovanej zdravotníckej starostlivosti v naliehavých situáciách a majúcim bezprostredný vplyv na šancu zachrániť ľudské životy a zdravie. Je zrejmé, že tento cieľ je orientovaný v prvom rade smerom k rozvíjajúcim sa krajinám, kde je systém primárnej zdravotníckej starostlivosti veľmi krehký a každé jeho ohrozenie alebo strata funkcie má za následok ďalekosiahle dôsledky – nielen pre zvládnutie potenciálnej krízovej situácie, ale aj pre zabezpečenie najzákladnejších so zdravím súvisiacich potrieb v nekrízovom stave.
Snahou Svetovej zdravotníckej organizácie je preto upriamiť pozornosť na naliehavosť tohto problému a cestou podpory pozitívnych príkladov z krajín ako Mexiko či Bangladéš ponúknuť riešenia, taktiež aj pomôcť hľadať prostriedky na ich realizáciu. Investície do zdravotníckej infraštruktúry, do pripravenosti a vybavenia zdravotníckych pracovníkov tak, aby dokázali zvládnuť riziká a ohrozenia a slúžiť ľuďom v naliehavých situáciách, sa stávajú cieľom, na dosiahnutí ktorého by mali spolupracovať celosvetové organizácie, príslušné vlády a samotné ohrozené komunity.
Bezpečné nemocnice
Mohlo by sa zdať, že tohtoročná výzva Svetovej zdravotníckej organizácie sa európskych a špecificky slovenských podmienok príliš netýka. Je nepochybne pravdou, že celý systém zdravotníctva vo vyspelých krajinách pôsobí podľa podstatne vyšších štandardov, považujeme však za potrebné pripomenúť, že už relatívne dlhé obdobie nebol preverený významnejšou skúškou fungovania v krízovej situácii. Zoči-voči predpokladaným (epidémia SARS či vtáčej chrípky) i nepredpokladaným mimoriadnym situáciám by sa mohli relatívne ľahko prejaviť významné prekážky brániace efektívnemu zvládnutiu zdravotných kríz.
Z tohto dôvodu je posilnenie globálnej zdravotnej bezpečnosti jednou z priorít 11. Všeobecného programu práce WHO na roky 2006 až 2015, o jeho implementáciu sa aktívne zasadzuje aj Regionálny úrad WHO pre Európu. Koncepcia „bezpečných nemocníc“ , ako aj opatrenia v rámci plánovania pripravenosti zariadení primárnej zdravotníckej starostlivosti a záchranného systému, predstavujú snahu o to, aby sa zdravotnícke zariadenia stali flexibilnými systémami, schopnými prispôsobiť sa aj krízovej situácii – z hľadiska vlastnej odolnosti, spôsobu fungovania, pripravenosti ľudských zdrojov, zabezpečenia základných dodávok, atď.
Zdravie je jednou z najvýznamnejších ľudských hodnôt a tak by mal byť tento deň príležitosťou na pripomenutie a vyzdvihnutie jeho významu pre individuálne šťastie i spoločenský pokrok. Mal by slúžiť na podporenie prevencie, ďalšie zviditeľnenie zásad starostlivosti o vlastné zdravie, spopularizovanie poznatkov o zdravom životnom štýle, aj ako podnet pre ďalšie zlepšovanie zdravotníckej starostlivosti na všetkých je úrovniach, vedecký výskum v zdravotníctve, aj uplatňovanie jeho výsledkov v liečebnej a preventívnej praxi, tak aby bol dosiahnutý synergický efekt, ktorý by sa prejavil predĺžením a zlepšením života celej populácie. V tomto bode sa hlavný zmysel Svetového dňa zdravia spája s poslaním verejného zdravotníctva a s individuálnymi snahami po dlhom zdravom živote pre všetkých – to je jeho najzákladnejším cieľom.
Autor článku: PhDr. Viktória Jakubková, Úrad verejného zdravotníctva SR, Bedeker zdravia