Tisícročia viedol človek neúspešný boj s infekčnými chorobami. Avšak vďaka jedinečnosti imunitného systému, ktorý sa vyvíjal miliardy rokov, odkedy vznikla Zem a unikátnemu objavu vakcín, ktoré uzreli svetlo sveta len pred 200 rokmi, sa v tomto boji jazýček váh vychýlil v prospech človeka. Vírus kiahní už zmizol z ľudských príbytkov. A ďalšie ochorenia čakajú...
Korene hlboko v minulosti
História prevencie infekcií je rovnako dlhá ako história infekčných ochorení, ktoré sprevádzali ľudstvo už od jeho vzniku a vždy mali zhubný vplyv na rast populácie. Vo svojich prvých primitívnych predstavách si ľudia často mysleli, že epidémie sú vyvolané pôsobením zlých duchov a nadprirodzených síl. Spoločenský rozvoj postupne priniesol i prvé pokusy v zápase s hromadným výskytom ochorení. Zavádzali sa primitívne formy izolácie chorých a spaľoval sa ich odev.
Zo skúseností sa vedelo i to, že prekonanie niektorých infekčných ochorení spoľahlivo chráni proti tej istej chorobe. Do 18. storočia sa však takmer nič nevedelo o pôvodcoch ochorení a ľudia si svoje poznatky a skúsenosti odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Po celé tisícročia sa prevencia infekčných ochorení vykonávala len empiricky a jej základom bola izolácia chorého.
Toto opatrenie bolo účinné najmä pri tlmení šírenia morových epidémií, ktoré v priebehu štyroch storočí len v Európe vyhubili 25 miliónov ľudí. Oveľa viac ľudských životov má však na svedomí vírus kiahní, ktorý len v priebehu 18. storočia vyvolal každoročne v Európe viac ako milión ochorení, z ktorých 20 – 60 percent sa končilo smrteľne. Je to takmer neuveriteľné, ale ešte v prvej polovici minulého storočia, kedy už bolo viac ako 100 rokov dostupné očkovanie proti variole, podľahlo tomuto ochoreniu vo svete takmer 100 miliónov osôb.
Podobne i epidémie osýpok, detskej obrny, čierneho kašľa či záškrtu ukončili životy mnohých detí skôr, ako sa dožili dospelosti. Vojnové ťaženia prinášali rozsiahle epidémie brušného týfusu nielen u vojska, ale i v radoch civilného obyvateľstva. Priemyselná revolúcia so zvýšenou koncentráciou osôb viedla k prudkému nárastu tuberkulózy. Ale ani tieto pohromy nepoložili ľudstvo na kolená. Človek neustále vymýšľal a robil pokusy, ako sa ochrániť pred infekčnými chorobami. Až napokon vymyslel najúžasnejšiu a najdokonalejšiu prevenciu, akú história ľudstva poznala – očkovanie.
Očkovanie zachraňuje život
Očkovanie predstavuje najúčinnejší prostriedok, ktorým možno znížiť výskyt a šírenie infekčných ochorení v populácii. Je evidentné, že v celej medicíne neexistuje doteraz lepší spôsob dosiahnutia zníženia počtu ochorení na určitú nákazu. Pokrok v medicíne umožňuje zavedenie očkovania i proti ochoreniam, ktoré doteraz neboli očkovaním ovplyvnené. Mnohé z týchto vakcín predstavujú prvú líniu boja najmä proti ochoreniam, pri ktorých vzniká problém vysokého vzostupu rezistencie mikroorganizmov na známe chemoterapeutické a dezinfekčné prostriedky.
Realizáciou systematického pravidelného očkovania sa podarilo u nás eliminovať závažné infekcie (detská obrna, záškrt a tetanus) u detí a mladistvých. Detská obrna, ktorá mrzačila a brala životy tisícom detí, sa na našom území nevyskytuje už 40 rokov. Dôsledným očkovaním proti rubeole vymizla u nás i kongenitálna rubeola, pri ktorej dochádzalo k poškodeniu plodu (hluchota, slepota, srdcové vady), ak vnímavá matka prekonala infekciu vírusom rubeoly v gravidite. Po zavedení očkovania proti osýpkam v roku 1969 bol evidovaný značný pokles chorobnosti a od roku 1998 nevznikol žiadny domáci prípad tohto ochorenia (hlásené boli prípady u cudzincov a utečencov v azylových zariadeniach).
U ostatných ochorení preventabilných očkovaním je výskyt nízky až nulový. Takúto priaznivú epidemiologickú situáciu vo výskyte infekčných ochorení berieme dnes už ako samozrejmosť. Veľmi rýchlo sa zabudlo, že pred zavedením očkovania sa u nás vyskytovali desaťtisíce infekčných ochorení a každý rok na záškrt, osýpky alebo čierny kašeľ zomieralo niekoľko tisíc detí!
Nie všetky deti sveta
I keď očkovanie nie je medzi našimi deťmi populárne, určite patrí medzi najdôležitejšie výkony preventívneho lekárstva. Vďaka povinnému očkovaniu sa v mnohých krajinách sveta podarilo zamedziť výskytu infekčných ochorení, ktoré často končili smrteľne, alebo zanechávali závažné poškodenie zdravia a vývoja detí. Nie všetky deti vo svete však majú to šťastie byť chránené očkovaním. Milióny detí, predovšetkým z rozvojových krajín, nemajú prístup k rutinnému očkovaniu, ktoré sa bežne aplikuje deťom vo vyspelých štátoch.
I napriek tomu, že už niekoľko desaťročí existuje vysoko efektívna očkovacia látka, nie je základné očkovanie (3 dávky vakcíny proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu) dostupné pre viac ako 30 miliónov detí. Dokonca i v Európe nie je toto očkovanie dostupné takmer pre 600 000 detí, z ktorých 32 000 ročne zomiera na infekcie, ktorým by sa dalo predchádzať očkovaniu. V mnohých kútoch sveta vôbec nie je vzácnosťou vidieť deti choré na záškrt, ktoré zomierajú udusením, deti s postihnutím centrálneho nervového systému po prekonaní osýpok, deti ochrnuté na celý život po prekonaní detskej obrny, alebo deti zomierajúce udusením pri plnom vedomí a bolestivých kŕčoch pri novorodeneckom tetane. Vo svete ročne zomiera 2, 5 milióna detí na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním. Znie to neuveriteľne, ale vďaka aplikácii očkovacích látok, ktoré sú paradoxne vo vyspelých štátoch matkami odmietané, by sa dalo zabrániť týmto zbytočným úmrtiam.
Môžu sa vrátiť
V súčasnosti sa na Slovensku vyskytuje len veľmi málo infekčných ochorení, proti ktorým sa vykonáva pravidelné očkovanie. Dnešná generácia pozná tieto ochorenia už len z kníh alebo internetu. Ale to vôbec neznamená, že tieto ochorenia sa vo svete nevyskytujú. Mnohí z nás si neuvedomujú, že infekčné ochorenia sa u nás nevyskytujú práve preto, lebo sa proti nim pravidelne očkuje! Pokiaľ sú pôvodcovia ochorení prítomní v populácii alebo vonkajšom prostredí, riziko infekcie je stálou hrozbou, pretože pri súčasnej migrácii obyvateľstva nie je vylúčené zavlečenie akéhokoľvek ochorenia na naše územie.
Pravidelné očkovanie detí vedie k vytvoreniu vysokej kolektívnej imunity, ktorá je nevyhnutná pre prerušenie cirkulácie pôvodcov v populácii. Pri prípadnom zavlečení nákazy do populácie s dobrou kolektívnou imunitou (preočkovanosť 95 percent a viac) nemôže dôjsť k jej rozšíreniu, nakoľko pôvodcovia ochorenia narážajú na dobre vybudované imúnne obyvateľstvo.
Znížením zaočkovanosti sa začnú v populácii vytvárať skupiny neočkovaných vnímavých jedincov, medzi ktorými môže ohnisko infekčnej choroby kedykoľvek vzplanúť a rozšíriť sa. Príkladom je epidémia osýpok na východnom Slovensku v rokoch 1997 – 1998, ktorá vyvolala viac ako tisíc ochorení v komunite neočkovaných osôb. Koncom 20. storočia došlo v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu k významnému poklesu až prerušeniu očkovania proti záškrtu, čo viedlo k rozsiahlym epidemickým výskytom tohto ochorenia. Hlásené boli desiatky tisícok ochorení a tisíce úmrtí. Šírenie záškrtu bolo zastavené až po rozsiahlom, celoplošnom očkovaní.
V dnešnej dobe veľa rodičov zvažuje, či má dať svoje dieťa zaočkovať alebo nie. Viacerí sa dokonca tešia, že „unikli“ očkovaniu a ochránili svoje dieťa pred „škodlivou“ vakcínou. Často dúfajú, že ich neočkované dieťa sa „ukryje“ v dobre preočkovanej populácii. Vôbec si neuvedomujú, že pôvodcovia ochorení si veľmi ľahko nájdu cestu k týmto vnímavým jedincom a vyvolajú ochorenie. Znížením zaočkovanosti a nárastom vnímavej populácie by sa všetky už „neexistujúce“ ochorenia veľmi rýchlo vrátili späť. Len staršia generácia si pamätá, že pred zavedením očkovania sa v rodinách často narodilo raz toľko detí, ako ich dožilo dospelosti. Pri dnešných rodinách s jedným, dvoma deťmi, by matkám veľmi rýchlo zostala len prázdna náruč...
Autor článku: MUDr. Jarmila Pertinačová, Bedeker zdravia