Európa je schopná odolať prasacej chrípke v prípade, že sa budú prísne dodržiavať všetky preventívne opatrenia. Myslí si to vedúci Katedry veterinárskych disciplín Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre profesor Pavel Šťastný. "Ja som presvedčený o tom, že sa ubránime, pokiaľ dokážeme filtrovať ľudí, ktorí prichádzajú zo zahraničia a hlavne z rizikových oblastí. Toto je naozaj dôležité," uviedol pre TASR.
Podľa jeho slov by väčšie riziko hrozilo, ak by sa vírus začal Európou šíriť frontálne. "Ak by to šlo vzdušnou cestou bez ohľadu na kontakt medzi ľuďmi a na šírení vírusu by sa napríklad začalo podieľať aj vtáctvo alebo hlodavce, mohlo by to byť nebezpečné. Ale to nie sú faktory, ktoré by pri takýchto infekciách zohrávali podstatnú úlohu. Ja osobne som presvedčený, že Európa je schopná sa ubrániť, ale bez vzájomnej spolupráce medzi štátmi by to šlo veľmi ťažko," zdôraznil Šťastný.
Preventívne opatrenia a primeraná starostlivosť o zvieratá dokážu podľa jeho slov uchrániť od prípadných škôd aj slovenských chovateľov. "Infekcia sa, samozrejme, môže šíriť aj medzi zvieratami, v tomto smere by som však paniku naozaj nerobil. Na Slovensku je istá tradícia protiinfekčných opatrení. Časť zo systému, ktorý sme tu mali, zostala aj po prijatí noriem Európskej únie, takže o naše chovy sa nebojím," skonštatoval. Pri prenose nákazy sú podľa Šťastného oveľa rizikovejšie drobné, respektíve domáce chovy zvierat. Ich majitelia sa často s prípadnými nariadeniami regionálnych veterinárnych a potravinových správ vôbec neoboznámia, prípadne ich ignorujú. "Bolo to vidieť aj pri vtáčej chrípke, kde domáci chovatelia vydané výnosy často vôbec nerešpektovali," skonštatoval.
V súvislosti s chovom zvierat upozornil na to, že nie sú pravdivé informácie, podľa ktorých chrípka prasiat nemá viditeľné príznaky. "Prejavuje sa tak ako u človeka. Sú to teploty, problémy s dýchaním, hnačka. Pri tomto type je horšie to, že tu dochádza k akémusi zlyhaniu imunitného systému, k rozpadu pľúc vlastným imunitným systémom. Sú to veľmi jasné príznaky," vysvetlil Šťastný.
Ako upozornil, nie je vylúčené, že aj v budúcnosti budú chrípkové vírusy mutovať do rôznych foriem. "Pre tento vírus je typické, že mutuje, a to v krátkych intervaloch. Tieto formy sú potom navyše veľmi odolné, dokážu sa rýchlo prispôsobiť. Ale to je známe prakticky o všetkých vírusoch. Tie tu boli, sú a aj budú. Je pravda, že bežné chrípkové vírusy neboli také devastujúce ako ich zmutované formy. Pripravujú sa proti nim vakcíny, ale logicky sme proti nim vždy o krok pozadu," skonštatoval.
Aj napriek vážnej hrozbe, ktorú prasacia chrípka predstavuje, Šťastný verí, že sa z nej nestane pandémia. "Vo Veľkej Británii bola rozšírená slintačka a krívačka a kontinent sa dokázal uchrániť. Určite to dokážeme aj teraz. Treba byť v strehu a spolupracovať pri zavádzaní potrebných opatrení," skonštatoval. Zároveň pripomenul, že k ochrane pred nákazou často pomôžu aj nenáročné a lacné opatrenia. "My takéto veci ale vôbec nerešpektujeme. V tomto veľmi obdivujem napríklad Japoncov. Viete si predstaviť, že by u nás niekto s nádchou chodil po ulici s rúškom na tvári? Ja nie a pri tom pri ľahších infekciách ide o základné preventívne opatrenia, ktoré nás nič nestoja," skonštatoval Šťastný.
Autor článku: TASR