Čínsky virológ, ktorý pomáhal v boji proti SARS a vtáčej chrípke, varoval dnes pred prípadnou pandémiou prasacej chrípky v najľudnatejších krajinách Ázie - Číne a Indii -, pretože nie sú pripravené na jej zvládnutie.
Vírus, ktorý má DNA prasaťa, vtáka a človeka a označuje sa ako H1N1, už zabil 103 ľudí v Mexiku, ďalších 20 osôb sa ním nakazilo v USA a šesť v Kanade. TASR prináša výberový prehľad pandemických ochorení v histórii.
V roku 1933 sa vedeckej skupine anglického mikrobiológa Wilsona Smitha podarilo po prvý raz izolovať vírus chrípky na zvieratách - fretkách. Prvá medzinárodná sieť, ktorá sledovala výskyt a rozdelenie kmeňov vírusu chrípky v populácii, začala fungovať v roku 1946.
Prvý pokus o očkovanie sa uskutočnili už dva roky po prvej izolácii vírusu, v roku 1935. Prvé očkovacie látky boli však pripravené až v roku 1942 z vírusových častíc chrípky typu A a B, ktoré sa chemicky usmrtili. Od roku 1960 bolo zavedené očkovanie proti chrípke uvedených typov. Najväčšou obavou odborníkov je, že nový pandemický chrípkový vírus by mohol vzniknúť zmiešaním génov z vtáčích a ľudských kmeňov.
1918 ŠPANIELSKA CHRÍPKA
Objavil sa vírus chrípky typu A subtyp (H1N1), infikovalo sa 500 miliónov ľudí. Na chrípku a komplikácie s ňou spojené v tom čase zomrelo 20-50 miliónov ľudí. V 50. rokoch subtyp H1N1 prestal postupne v populácii cirkulovať.
1957 ÁZIJSKÁ CHRÍPKA
Išlo o vírus chrípky typu A subtyp (H2N2). Tento subtyp sa takisto postupne vytratil a dodnes sa u chorých ľudí nediagnostikuje.
1956-57 a 1967-68 HONGKONSKÁ CHRÍPKA
Pandémia ázijskej a hongkonskej chrípky zabila 4,5 milióna ľudí. Ľudia sa infikovali vírusom chrípky typu A subtyp (H3N2).
1961 CHOLERA
Epidémia cholery, ktorá sa začala v Indonézii v roku 1961, sa rapídne rozšírila do Ázie a Európy.
1977 RUSKÁ CHRÍPKA
Prejavom chrípky je vírus typu A (H1N1), ktorý opäť začal cirkulovať. Postihnuté boli prevažne osoby narodené po roku 1950, ktoré sa s vírusom A H1N1 nemali šancu stretnúť a teda vytvoriť si protilátky.
1991 CHOLERA
Epidémia zasiahla americký kontinent. Za ten rok v 11 krajinách oboch Amerík zomrelo 4000 ľudí a bolo zaznamenaných 400.000 prípadov ochorenia.
1997 VTÁČIA CHRÍPKA
Hongkonské úrady vydali príkaz na utratenie vyše milióna kureniec po tom, čo boli zaznamenané prvé prípady chrípkového vírusu H5N1 u ľudí. Tento vírus sa predtým vyskytoval len u vtákov. Do konca roku 1997 sa ním nakazilo 18 ľudí, z toho šesť zomrelo.
1999 MOR
Podľa WHO mor postihol 14 krajín. Infikovalo sa 2603 ľudí, z ktorých 212 zomrelo.
2001 AIDS, TBC
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2001 zomrelo na celom svete 14,7 milióna ľudí na rôzne infekčné ochorenia, z ktorých bolo 26 percent absolútne nevyliečiteľných. Najväčšími zabijakmi sa stali infekcie dýchacích ciest, AIDS, dyzentéria, tuberkulóza a malária. TBC a žltá horúčka boli na vzostupe v krajinách tretieho sveta aj naďalej.
2001, 2002, 2003 EBOLA
Epidémia eboly vypukla koncom decembra 2001 v zalesnenom regióne Mekambo na severe štátu Gabon, kde na následky smrteľnej nákazy zomrelo 17 ľudí. Vírus sa rýchlo rozšíril aj do susednej Konžskej republiky, v ktorej dedinách si vyžiadal šesť mŕtvych. Ďalších sedem prípadov bolo v Gabone a dva v Kongu. Počet obetí smrteľného vírusu ebola, ktorý koncom roka 2002 postihol štáty strednej Afriky, do 2. januára 2003 stúpol na 23. Ebola dostala názov podľa rieky v Konžskej demokratickej republike, kde ju po prvý raz objavili v roku 1976 a kde rozsiahla epidémia v roku 1995 zabila vyše 250 ľudí.
2004 CHRÍPKA
Historicky prvý zdravotnícky summit o chrípke sa uskutočnil 11. novembra 2004 v Ženeve. Klaus Stohr, vedúci globálneho chrípkového programu WHO, na ňom oznámil skúšanie vakcíny proti vtáčej chrípke na ľuďoch.
2005 VTÁČIA CHRÍPKA
Od roku 2003, čo sa objavil vírus H5N1, zomrelo naň v Ázii 50 infikovaných ľudí. WHO 13. apríla 2005 informovala, že 18 krajín dostalo vzorky s vírusovými kmeňmi chrípky, ktoré by mohli rozpútať celosvetovú epidémiu. Všetky boli v laboratóriách zničené. OSN vyzvala 30. septembra 2005 všetky vlády sveta, aby okamžite prijali opatrenia proti hroziacej pandémii vtáčej chrípky. Vírus totiž stále mutuje a podľa expertov je len otázkou času, kým sa H5N1 zmení dostatočne na to, aby vyvolal chorobu ľahko prenosnú z človeka na človeka. Britský virológ Jim Robertson 28. októbra 2005 vyhlásil, že nikto nedokáže predpovedať, kedy alebo kde vírus vtáčej chrípky zmutuje do formy ľahko prenosnej medzi ľuďmi. Vedci Národného inštitútu pre biologické štandardy a kontroly v Anglicku začali pracovať na vakcínach pre prípad, že vírus zmutuje do "ľudskej" podoby.
2006 VTÁČIA CHRÍPKA
Svetová zdravotnícka organizácia 23. októbra 2006 požiadala o mnohomiliardovú dolárovú dotáciu na výrobu väčšieho počtu očkovacích látok proti chrípkovej pandémii. Od roku 2003, keď sa vírus vtáčej chrípky H5N1 znovu objavil, sa ním nakazilo 256 ľudí, pričom 151 ich zomrelo, väčšinou v juhovýchodnej Ázii.
2007 VTÁČIA CHRÍPKA
Indonézia sa s počtom 80 obetí zaradila medzi najviac postihnuté krajiny. Na druhom mieste bol Vietnam so 42 úmrtiami, Egypt zaznamenal 32 prípadov prenosu na človeka, z čoho 13 bolo smrteľných. Išlo o najvyšší počet prípadov v rámci mimoázijských krajín. Indonézia a Egypt sa dohodli 3. apríla 2007 na výrobe vakcíny proti vtáčej chrípke. Svetová zdravotnícka organizácia WHO informovala 24. júna 2007, že na svete sa dovtedy zaregistrovalo 314 prípadov vtáčej chrípky u ľudí a vírus z nich zabil 191. Nad vírusom v krajine zvíťazilo len 21 infikovaných.
2008 CHOLERA
Epidémiu cholery, ktorá si v Zimbabwe vyžiadala k 24. marca 2009 už viac ako 4000 životov pri viac ako 90.000 registrovaných ochoreniach, začali čoraz masívnejšie pociťovať aj v Mozambiku. Podľa informácií tamojšieho ministerstva zdravotníctva zaznamenali od začiatku roka 2009 v tejto africkej krajine 13.000 prípadov cholery, čo je o 1000 ochorení viac ako za celý rok 2007. Aj počet 140 obetí cholery iba tesne zaostával za celoročnou bilanciou rok predtým. Rýchlemu šíreniu ochorenia napomáhajú zlé hygienické podmienky a intenzívne zrážky. Cholera sa šírila aj na území Juhoafrickej republiky, ale podstatne pomalšie ako v Zimbabwe alebo Mozambiku. Počet zaznamenaných ochorení v JAR sa pohyboval v desiatkach.
2009 EBOLA
Svetová zdravotnícka organizácia 2. januára 2009 potvrdila, že na vírus eboly zahynuli v Konžskej demokratickej republike traja ľudia. Ďalšie možné úmrtia v súvislosti s vírusom sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania. WHO má znalosť o ďalších 36 prípadoch možného ochorenia na ebolu vrátane 12 úmrtí spojených s posledným prepuknutím choroby. Organizácia sleduje aj 184 ľudí, ktorí s vírusom prišli do kontaktu. Vírus, ktorý je vysoko nákazlivý a prenáša sa telesnými tekutinami, spôsobuje silné zvracanie, hnačku a často i vnútorné aj vonkajšie krvácanie. Proti ebole neexistuje žiaden liek a choroba zabíja 50-90 percent infikovaných.
Autor článku: TASR