Pri kúpe potravín by si mal spotrebiteľ rovnako ako trvanlivosť výrobku všímať aj presné zloženie, z čoho sa skladá a od ktorého výrobcu pochádza. Aj keď sú dnes vďaka osvete spotrebitelia informovanejší, posledné prieskumy v Českej republike v supermarketoch zistili, že až 87 percent zákazníkov informácie na obaloch potravín nečíta. "Ak chcete vedieť, čo jete, čítajte obaly potravín," uviedla pre TASR organizátorka kampane Zdravo a chutne Denisa Priadková.
Podľa odborníčky na výživu je ingrediencia, ktorú výrobok obsahuje najviac, navrchu zoznamu. "Ak sa dočítate informácie o množstve cukru, viete, že dieťaťu vo vybraných cukríkoch dávate 98 percent cukru a dve percentá farbív alebo konzervačných látok," ironizuje Priadková. Označovanie potravín pri súčasnej legislatíve poskytuje zákazníkovi dostatok informácií a ochranu. Ide len o to, čo si spotrebiteľ vyberá a či si vie vyberať. Podľa Priadkovej je informovanosť v tomto smere dôležitou cestou ako si udržiavať zdravie a dobrú kondíciu. Pri čítaní obalov potravín platí pravidlo, že čím viac informácií o výrobku na obale zákazník nájde, tým pravdepodobnejšie ide o seriózneho výrobcu.
Na obale každého potravinárskeho výrobku je uvedené zloženie surovín, z ktorých sa skladá, v poradí podľa množstva ich zastúpenia vo výrobku. Označenie potravín poskytuje údaje o postupe pri výrobe a odporúča spotrebiteľovi aj čas a spôsob skladovania. Na etikete výrobku nesmie okrem čistej hmotnosti baleného výrobku chýbať meno výrobcu a jeho adresa. Prípadné známe alergény musia byť uvedené bez výnimky. Informácie o zložení by sme nemali podľa Priadkovej prehliadať ani v prípade, keď sa výrobok deklaruje ako napr. "bez cukru", pretože iné sladidlá môžu byť zastúpené rovnakou energetickou hodnotou. Označenie "nízkotučný" výrobok zasa na prvý pohľad nevypovedá nič o obsahu soli, či cukru a takéto označenia môžu v spotrebiteľovi vyvolať dojem, že si kupuje zdraviu prospešnú potravinu.
Aj keď sa pri výbere zdraviu prospešných potravín kladie zodpovednosť najmä na zákazníka, v zahraničí existujú rôzne iniciatívy aj zo strany výrobcov. "Napríklad na trhu v Nemecku nie je zákazník osvietenejší, ale snaha výrobcov a distribútorov sa neobmedzuje len na túžbu zarobiť. Reťazce v Nemecku a Rakúsku urobili niečo, na čo by si naše obchody podľa mojich skúseností zatiaľ netrúfli," skonštatovala Priadková. V spomínaných krajinách sa spojilo niekoľko obchodných reťazcov, v ktorých začali realizovať tzv. "semaforový systém". Každý zákazník v ňom má kartu podobnú bankomatovej, na ktorej je uvedené, koľko cukru, soli, tuku a pod. by mala potravina obsahovať, aby si nemusel tieto informácie napísané drobným písmom čítať. Potraviny v policiach sú zasa označené semaforovou farbou – červenou, zelenou alebo oranžovou. Jednotlivé farby odporúčajú častú konzumáciu, občasnú a konzumáciu len v mimoriadnych prípadoch.
Podľa Priadkovej nemusíme v obchodoch s potravinami čítať prácne obaly pri každom nákupe. "Ak chvíľku sledujete ľudí, ako nakupujú, väčšinou nakupujú veci, na ktoré sú zvyknutí. Stačí si to prečítať raz. Keď raz nájdem kvalitnú čokoládu, jogurt, či inú kvalitnú komoditu a viem, čo obsahuje, v budúcnosti už nemusím obal čítať. Keď kupujeme kvalitnú potravinu, pridávame si mince do peňaženky, dni k životu a čas, ktorý by sme – ak by sme obaly potravín nečítali – strávili v čakárni lekára alebo v lekárni," dodala na záver Priadková.
Autor článku: TASR