Sezónne alergie

Zapríčiňujú ich inhalačné alergény, ktoré sa nachádzajú v ovzduší a sú schopné navodiť IgE odpoveď. Najčastejším prejavom sezónnej alergie je sezónna alergická nádcha – polinóza.

V našich podmienkach ju najčastejšie spôsobuje peľ drevín, tráv a bylín. K sezónnym prejavom však patria aj alergény húb. Najčastejšou príčinou sezónnej alergickej nádchy sú alergény peľu tráv (asi 50 percent), na druhom a treťom mieste peľ astrovitých bylín a brezovitých drevín po 25 percent. Alergia na huby sa v prípade sezónnej nádchy vyskytuje pomerne zriedkavo, častejšia je u polyvalentných pacientov a u tých, ktorí majú sezónnu astmu.

Inhalačné alergény

Inhalačné alergény sú látky (najčastejšie proteíny alebo glykoproteíny), ktoré u precitlivených ľudí vyvolávajú alergické reakcie. Sú to v podstate abnormálne imunitné odpovede, lebo u zdravých ľudí alergén zvyčajne nevyvoláva žiadnu imunitnú odpoveď. Odpoveď vyvolaná alergénom je preto abnormálna, má za následok poškodzujúcu zápalovú reakciu, prejavujúcu sa ako určitá alergická choroba. Inhalačný alergén musí spĺňať ďalšie podmienky, a to dlhodobú vznášanlivosť a chemickú stabilitu. To znamená, že musí ísť o látku ťažko odstrániteľnú z prostredia. Medzi inhalačné alergény patria alergény peľu, roztočí, hmyzu, zvierat a spór húb šíriacich sa vzduchom. Najčastejším inhalačným alergénom sú pele.

Pele

Pele nie sú v ovzduší počas celého roka, ale len v určitom období, ktoré je závislé od kvetného obdobia danej rastliny. Len v období kvitnutia rastliny sa jej peľ môže dostať do ovzdušia a u senzibilizovaných ľudí vyvolať alergickú reakciu. Toto obdobie sa dá približne určiť podľa peľového kalendára. Peľ je produktom samčích pohlavných orgánov nahosemenných a krytosemenných rastlín – tyčiniek. Skladá sa z peľových zrniek, ktoré obsahujú mikrogametofyty – samčie pohlavné bunky. Po prenose peľového zrnka na samičí orgán – piestik prenikajú samčie gametofyty cez bliznu a čnelku k samičím pohlavným bunkám do semenníka, kde nastáva oplodnenie.

Peľ sa prenáša buď vetrom – anemofilne alebo pomocou hmyzu – entomofilné. To, že sa peľ konkrétneho druhu stane alergénom, je dané určitými spoločnými vlastnosťami polinóznych rastlín. Na prvom mieste peľ obsahuje antigény schopné senzibilizovať. Ďalej rastlina je v danej lokalite dosť rozšírená a produkuje peľ v dostatočnom množstve a nakoniec peľ je ľahký, schopný prenosu vzduchom na veľké vzdialenosti, takže sa vo vzduchu nachádza dostatočne dlhý čas. Peľové zrnká môžu byť rôznej veľkosti od veľmi malých, cez malé, stredné, veľké, veľmi veľké až po gigantické nad 200 μm. Väčšina alergizujúceho peľu patrí do skupiny malej a strednej.

Alergie

Polinózne rastliny

Najčastejšie sa polinózne rastliny delia podľa obdobia kvitnutia do 3 skupín: dreviny, trávy a byliny (buriny). Toto delenie je dôležité pre alergologickú prax, nesúvisí však s botanickým systémom. Dreviny, trávy a bylina sa od seba líšia nielen vzhľadom, ale najmä obdobím kvitnutia. V každej z týchto skupín je veľa príbuzných druhov s výraznou homológiou antigénov. Medzi pacientmi prevládajú trávoví polinotici, za nimi rovnakým pomerom tí, ktorí sú alergickí na dreviny a byliny. Žiaľ, prevládajú polyvalentní alergici, ktorí sú precitlivení na peľ dvoch alebo všetkých troch skupín polinóznych rastlín.

Dreviny: brezovité a lieskovité spôsobujú v našich zemepisných šírkach „jarnú polinózu“. Peľ týchto drevín je veľmi agresívny, počet precitlivených pacientov sa z roka na rok zvyšuje. Pre alergény týchto drevín je typický vysoký stupeň skríženej reaktivity. Najväčším producentom peľu je breza (Betula pendula) a aj preto je alergiologicky najvýznamnejšou drevinou. Obdobím kvitnutia brezy je marec až apríl. Liesky (Corylus avellana) však môžu na južnom Slovensku kvitnúť už v januári, inde vo februári. Na kvitnutie liesok nadväzuje jelša (Alnus glutinosa), ktorá kvitne vo februári až marci. Približne v rovnakom období ako breza a jelša kvitne hrab (Carpinus). Na brezovité dreviny nadväzujú listnáče – buk (Fagus), gaštan jedlý (Castanea sativa) a dub (Quercus), ktorých obdobím kvitnutia môže byť až koniec marca, niektoré druhy kvitnú v priebehu mája. Menej významné sú dreviny z čeľade vŕbovitých (Salicaceae, olivovitých (Oleaceae), brestovitých (Ulmaceae), orechovitých (Juglandaceae), platanovitých (Platanaceae) a javorovitých (Aceraceae), ktoré kvitnú podľa rôznych regiónov v jarných mesiacoch

Trávy: sú ubikvitne prítomné rastliny, pele tráv teda patria medzi najrozšírenejšie. Kvitnú približne polovicu roka, a preto sa aj ich pele v ovzduší nachádzajú dlhú dobu. Patrí k nim raž siata (Secale cereale), timotejka lúčna (Phleum pratense), psinček biely (Agrostis alba), lipnica lúčna (Poa pratensis), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), pýr plazivý (Elytrigia repens), mätoh trváci (Lolium perenne) a ďalšie.

Pele burín a bylín ako palina pravá (Artemisia vulgaris), ambrózia (Ambrosia artemisiifolia), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), púpava lekárska (Taraxacum officinale), múrovník (Parieteria judaica), mrlík biely (Chenopodium album), skorocel kopijovity (Plantago lanceolata).

Podmienky pre vznik polinózy

Pre vznik polinózy sú dôležité klimatické a meteorologické podmienky. Klimatické sa týkajú konkrétneho regiónu a rozhodujú o type vegetácie a o období kvitnutia rastlín vrátane polinóznych druhov. Priebeh vegetačnej sezóny býva počas jednotlivých rokov odlišný, podľa prevládajúceho počasia. Klimatické faktory ovplyvňujú priebeh polinózy aj uprostred vegetačného obdobia. Počas teplého a suchého počasia produkujú rastliny väčšie množstvo peľových zŕn, ktoré vietor pomáha šíriť. Dôležitá je aj denná doba. Peľové zrnká sa uvoľňujú najmä ráno a pomocou postupne ohrievaného vzduchu sa dostávajú do výšky až 1000 m a klesajú až po ochladení vzduchu okolo 18. hodiny podvečer. V mestách sa táto doba môže posunúť do neskorších hodín vďaka naakumulovanému teplu vyžarovanému z asfaltov, betónov a budov. Napríklad v uplynulej teplej zime mala peľová sezóna na Slovensku jednu zo svojich najkratších prestávok.

Niektorí peľoví alergici mali problémy už v decembri, keď bolo 14 stupňov Celzia. Monitorovacia stanica Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorá získava údaje pre peľové spravodajstvo, hlásila strednú hodnotu koncentrácie peľu liesky už v polovici januára. Stredná hodnota je pásmo, pri ktorom väčšina alergikov začne pociťovať príznaky peľovej alergie. Možno predpokladať, že tohoročná peľová sezóna bude posunutá vzhľadom na dlhodobé mrazy v januári 2009.

Peľová informačná služba

V súčasnosti existuje celoeurópska sieť peľovej informačnej služby (PIS) s centrálnou databázou vo Viedni. Na Slovensku donedávna pracovali štyri peľové stanice (Bratislava, Zvolen, Michalovce a Štrbské Pleso) ako súčasť európskej PIS. Napriek fungujúcej peľovej informačnej službe by mal každý alergiológ ovládať regionálne pomery a sledovať kvitnutie významných druhov rastlín. Na základe týchto vedomostí by mal riadiť liečbu svojich pacientov.

Klinické prejavy sezónnej alergie

Inhalačné alergény spôsobujú najčastejšie alergie dýchacích ciest. Patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce alergické choroby. Môžu postihovať horné dýchacie cesty alebo priedušky a pľúca. Alergia postihujúca horné dýchacie cesty sa prejavuje ako alergická nádcha (rinitída), kým v prípade priedušiek a pľúc ide o prieduškovú astmu (astma bronchiale), ktorá môže vyústiť do život ohrozujúceho stavu. Sezónna alergická rinitída vzniká po kontakte senzibilizovaného jedinca so sezónnymi alergénmi nachádzajúcimi sa v peľových zrnkách polinóznych rastlín. Ľudovo sa nazýva „sennou nádchou“, hoci tento termín nie je najsprávnejší, lebo ju nespôsobuje seno (výnimočne ju môžu vyvolať plesne zo sena). Klinické prejavy sezónnej alergickej nádchy sa objavia za niekoľko minút po vstupe alergénu do dýchacích ciest. Zápal nosovej sliznice pretrváva po celú sezónu, v ktorej sa alergizujúci peľ nachádza v ovzduší. Medzi denným množstvom peľu vo vzduchu a intenzitou klinických prejavov je priama súvislosť. Uplatňuje sa však tiež individuálna citlivosť.

Autor článku: Doc. MUDr. Mária Šustrová, CSc., mim. prof., Bedeker zdravia