Filozofiou biopotravín, ktorých ponuka sa v súčasnosti neustále rozširuje, je forma produkcie šetrná k životnému prostrediu. "Takže ten, kto konzumuje biopotraviny, sa správa ekologicky a snaží sa uchrániť životné prostredie pre budúce generácie. Biopotraviny sú ale v porovnaní s konvenčnými pre človeka prospešné aj z hľadiska ich zloženia," uviedla pre TASR Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Biopotraviny sú pestované podľa špeciálnych smerníc a pravidiel. Vďaka tomuto špecifickému spôsobu pestovania a chovu dobytka, pretože niektoré sú aj živočíšneho pôvodu, je v nich vo všeobecnosti nižší obsah cudzorodých a kontaminujúcich látok. V prípade ich konzumácie je teda organizmus menej zaťažovaný látkami, ktoré mu škodia. "Biopotraviny sa vyrábajú bez umelých konzervačných látok a zistil sa v nich približne trikrát nižší obsah zvyškov pesticídov ako v konvenčných potravinách," vysvetlila Babinská.
Chemickým rozborom sa zistilo, že biopotraviny majú vyšší obsah ochranných živín, napr. vitamínov alebo vlákniny, sú taktiež bohatšie o cenné antioxidačne pôsobiace látky. Podľa Babinskej majú aj o niečo vyšší obsah vitamínov a ľudia, ktorí ich pravidelne konzumujú, poukazujú v porovnaní s konvenčnými potravinami na ich lepšiu chuť. Zároveň však dodala, že ani tradičné potraviny, napriek tomu, že majú vyšší obsah cudzorodých látok, nemôžeme považovať za škodlivé, pretože ich obsah je daný hygienickými normami a predstavujú len malé množstvo, ktoré ani pri pravidelnej konzumácii nespôsobuje bezprostredné poškodenie zdravia. "Ak však predsa len máme možnosť menej zaťažiť organizmus, konzumácia biopotravín je správnou voľnou," skonštatovala. Ich kvalita je overovaná na všetkých stupňoch výroby a spracovania. Biopotraviny musia mať certifikát, ktorý dostávajú na základe kontroly celého výrobného postupu. Výrobca si ako biopotravinu nemôže svojvoľne označiť akýkoľvek výrobok. Biopotraviny majú na obale svoje typické logo, podľa ktorého ich identifikujeme.
Babinská však zdôrazňuje, že biopotraviny by sme si nemali celkom stotožňovať so zdravými potravinami. Biopotravinou totiž môže byť aj "biocukor, biobôčik alebo bioklobása", t. j. také potraviny, ktoré by sa mali v našom jedálnom lístku vyskytovať v obmedzených množstvách. Aj pre biopotraviny platia podobné pravidlá ako pre podobné bežné potraviny – teda konzumácia pestrej stravy v primeraných množstvách v zastúpení všetkých zložiek jednotlivých potravín.
"Biopotraviny sú drahšie ako konvenčné potraviny a je voľbou každého jednotlivca, či investuje do svojho zdravia a ekológie. Keďže obsahujú menšie množstvo cudzorodých látok, je predpoklad, že ich pravidelná konzumácia by mala mať priaznivé účinky na zdravie. Vedecké štúdie, ktoré doposiaľ máme, ale zatiaľ tento priaznivý účinok biopotravín nepreukázali. Treba uskutočniť rozsiahlejšie štúdie, ktoré potvrdia alebo vyvrátia tento efekt, uzatvorila Babinská.
Autor článku: TASR