Nemocničné infekcie vznikajú počas pobytu pacienta v zdravotníckom zariadení, väčšinou v súvislosti s vyšetrovacím, ošetrovacím alebo liečebným postupom. Napriek pokroku medicíny predstavujú nemocničné nákazy (niekedy označované aj ako nozokomiálne z gréckeho slova nosos – choroba) významný problém aj na začiatku 21. storočia.
Rešpektovanie nemocničného prostredia
Nemocničná nákaza môže byť vonkajšieho pôvodu, kedy sa mikroorganizmus dostáva do tela pacienta z okolitého prostredia. Zdrojom nákazy môžu byť iní pacienti, personál, prípadne návštevy. Všetky tieto osoby musia v prostredí zdravotníckeho zariadenia dodržiavať preventívne opatrenia tak, aby neboli príčinou vzniku a šírenia infekčných nákaz. Pacienti a návštevy sa musia správať podľa pokynov zdravotníckeho personálu a nemocniční pracovníci musia rešpektovať platné legislatívne normy a nariadenia, vrátane Zákona o verejnom zdravotníctve a Nariadenia vlády č. 331/2006, ktoré okrem iného uvádzajú, že zdravotnícki pracovníci musia:
-
vykonávať vyšetrovacie a liečebné úkony až po umytí rúk
-
utierať si ruky po umytí do jednorazového materiálu (napr. papierové uteráky)
-
mať ostrihané nechty, primeranej dĺžky a bez laku
-
mať ruky bez prsteňov, iných šperkov a umelých nechtov
-
používať pri odbere krvi a iného biologického materiálu jednorazové rukavice
-
vyčleniť pre každého pacienta samostatný teplomer, v prípade potreby aj močovú fľašu a podložnú misu, alebo ich po každom použití dezinfikovať
Čo hovorí zákon?
Platná legislatíva ďalej napríklad zakazuje personálu nosiť mobilné telefóny, šperky, hodinky a iné osobné predmety na operačné sály, opúšťať areál nemocnice v ochranných pracovných prostriedkoch (biele plášte používané na oddelení) a vstupovať v nich do jedálne.
Riziko vzniku nozokomiálnej nákazy narastá s dĺžkou hospitalizácie pacienta, preto by mala trvať čo najkratšie len po absolútne nevyhnutnú dobu a závisí aj na závažnosti stavu pacienta. Pri výraznom oslabení imunitného systému môžu infekciu vyvolať aj mikroorganizmy telu vlastné, ktoré sú bežne prítomné v každom ľudskom organizme, napríklad v tráviacom trakte. Pre zdravý organizmus sú tieto mikróby potrebné a prospešné, pri znížení funkcie imunity pacienta však neraz využívajú príležitosť, vnikajú do krvného obehu, rozširujú sa po organizme a môžu vyvolať život ohrozujúci stav tzv. sepsu. Táto skupina nemocničných infekcií je teda vnútorného pôvodu.
Úsporné opatrenia netreba zanedbávať
Prevencia nemocničných nákaz je možná realizáciou celého radu preventívnych opatrení, hlavne u infekcií vonkajšieho pôvodu; upratovaním na oddeleniach začínajúc a manipuláciou so stravou pacientov končiac.
Nozokomiálne nákazy ohrozujú zdravie a životy pacientov, predlžujú dobu hospitalizácie a zvyšujú náklady na liečbu. Falošné vykazovanie nízkeho počtu nozokomiálnych infekcií je však časovanou bombou, ktorá sa zdravotníckemu zariadeniu nemusí vyplatiť. Tvrdenie, že nemocničné infekcie v danom zariadení neexistujú, je často len výsledkom neinformovanosti alebo alibizmu. Sledovanie a vykazovanie nozokomiálnych nákaz umožní včas odhaliť slabé miesta systému prevencie a tak zabrániť vzniku ďalších ochorení, prípadne až epidémií, ohrozujúcich pacientov.
Odborníci vedia, že pre pacienta je menej riziková nemocnica, ktorá vykazuje 5 percent nemocničných infekcií ako tá, ktorá hlási len 0,5 percenta, pretože v prvom prípade nemocnica nákazy sleduje, vie o aktuálnom stave a môže tak zlepšovať svoj systém prevencie a ochrany pacientov.
Problémom sú rezistentné mikroorganizmy
Problémom nemocníc a iných ústavných zariadení (napr. rehabilitačné ústavy, domovy dôchodcov, ústavy sociálne starostlivosti a pod.) je aj výskyt vysoko rezistentných druhov mikroorganizmov. Infekcie, ktoré spôsobujú, sú často odolné voči pôsobeniu niekoľkých druhov antibiotík, čo značne sťažuje a predražuje liečbu.
Ešte stále dochádza pod tlakom okolností, najčastejšie z dôvodu deklarovaného nedostatku financií, ku konaniu, ktoré je vo vyspelých krajinách (za akú sa považuje aj Slovensko) nemysliteľné, napríklad zavedenie kanyly, resp. odber krvi bez použitia rukavíc či resterilizácie a opakované používanie jednorazového zdravotníckeho materiálu bez overenia vplyvu takého postupu na jeho kvalitu. Sú však našťastie aj takí, ktorí si uvedomujú, že vyššia vstupná investícia môže priniesť mnohonásobne vyšší zisk v podobe ušetrených financií (kratší pobyt v nemocnici, menšie výdaje na liečbu) a predovšetkým ochranu zdravia a života pacienta.
Vo vyspelých krajinách dochádza k vzniku nákaz v priemere u 6-8 percent hospitalizovaných pacientov, v nemocniciach rozvojových oblastí je to ešte oveľa viac. Vzniku nemocničných infekcií v zdravotníckych zariadeniach napomáhajú 3 základné faktory:
-
organizmus pacienta oslabený chorobou, úrazom alebo liečbou potláčajúcou imunitu (chemoterapia, stavy po transplantácii)
-
invazívne výkony narušujúce integritu kože a prichádzajúce do kontaktu so sliznicami – napríklad operácie, zavedenie kanýl, katétrov, endoskopia a podobne
- mikroorganizmy rezistentné (odolné) na stále nové druhy antibiotík
Prevencia je dôležitá
Prevencia nozokomiálnych nákaz je špecifický a komplexný proces, ktorý od zdravotníckeho personálu vyžaduje skĺbenie vedomostí, zručností, zdravotníckeho myslenia, primeranej automatizácie správnych návykov, zodpovednosti a záujmu o danú vec. Pacienti prichádzajú do zdravotníckeho zariadenia s dôverou v zdravotníkov a ich schopnosti.
Autor článku: MUDr. Rastislav Masiar, PhD., Bedeker zdravia