Takmer 97 percent Slovákov je presvedčených, že zodpovednosť za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti chorých nesie vláda. Riaditeľka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Magdaléna Piscová hovorí v tejto súvislosti o konsenze, s ktorým sa v rámci odpovedí respondentov stretávajú vedeckí pracovníci málokedy. Veľmi úspešná je pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti súčasná vláda podľa 4,5 percenta respondentov, naopak veľmi neúspešná podľa 11,4 percenta opýtaných. Vyplýva to z výskumu, ktorý sa v čase od 7. do 28. októbra 2008 na vzorke 1138 respondentov uskutočnil v rámci medzinárodného výskumného programu International Social Survey Program v spolupráci Sociologického ústavu SAV a Katedry sociológie FF UK s výskumnou agentúrou FOCUS.
Dôvodom veľkej zhody respondentov v otázke zodpovednosti je podľa Piscovej najmä paternalistický postoj našej populácie. "Je tu určitá kultúrna tradícia. Áno vláda je tá, ktorá je zodpovedná za mnohé oblasti," uviedla pre TASR. Výskum sa zaoberal aj otázkou, do ktorých oblastí by mala vláda smerovať viac alebo menej peňazí, a to s upozornením, že by to mohlo znamenať zvýšenie daní. Zo všetkých oblastí, ako napríklad životné prostredie, polícia, vzdelávanie, armáda, starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti, kultúra, veda a výskum bolo zdravotníctvo bezkonkurenčne najviac preferovanou oblasťou, pričom dôchodky boli na druhom mieste. "Ukazuje sa, že oblasť zdravotníctva je v strede záujmu, ľudia najcitlivejšie vnímajú to, že by tam malo ísť viac peňazí, z čoho možno usudzovať, že zdravotníctvo nie je v súčasnosti na takej úrovni, ako by sme si predstavovali," skonštatoval Piscová.
Prostredníctvom otázok hodnotili Slováci aj svoj zdravotný stav. Výsledky ukázali, že približne 38 percent opýtaných hodnotí svoj zdrav ako dobrý, presne 11,5 percenta ako výborný, naopak, len 5,2 percenta ho považuje za zlý. "Keď sme porovnávali toto hodnotenie s inými krajinami, tak Slovensko z toho nevyšlo veľmi dobre. Fakt je ten, že v krajinách na západ od nás, o ktorých je verejne známe, že úroveň zdravotnej starostlivosti je tam na vyššej úrovni ako u nás, je ten podiel ľudí, ktorí svoje zdravie hodnotili ako vyššie, omnoho vyšší," skonštatovala Piscová na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Príkladom je Rakúsko či Nórsko, kde viac ako polovica opýtaných uviedla, že ich zdravotný stav je buď vynikajúci alebo dobrý.
Porovnanie výsledkov medzi jednotlivými krajinami ukázalo, že Slovensko sa zaraďuje ku krajinám, v ktorých príslušnosť k mužskému alebo ženskému pohlaviu veľmi silne ovplyvňuje hodnotenie vlastného zdravotného stavu. "V prípade Slovenska tomu bolo tak, že to boli práve ženy, ktoré štatisticky významne hodnotili svoj zdravotný stav horšie ako muži. V prípade tých krajín, kde na tom boli lepšie, zaujímavé bolo to, že rod alebo pohlavie nefungovali ako rozlišujúce," dodala Piscová.
Autor článku: TASR