Väčšine cestovateľov je spoločné podcenenie zdravotného rizika, nedostatočná informovanosť v tomto smere a prakticky žiadne poučenie o tom, ako sa prípadnému ohrozeniu vyhnúť a brániť.
Kľúčovými faktormi, určujúcimi zdravotné riziká, ktorým sú cestovatelia vystavení, sú:
-
miesto pobytu,
-
trvanie návštevy,
-
účel návštevy,
-
akomodáciu a hygienu potravín,
-
správanie cestovateľa.
Riziká spojené s vonkajším prostredím:
-
samotné cestovanie,
-
kúpanie (v mori, jazerách, riekach),
-
nadmorská výška,
-
teplo a vlhkosť,
-
slnko,
-
hmyz,
-
iné zvieratá,
-
nehody.
Riziká z vody a potravín:
-
hnačkové ochorenia,
-
vírusová hepatitída A a E,
-
črevné parazitózy.
Sexuálne prenosné choroby
Prevencia chorôb cestovateľov spočíva predovšetkým v znalosti zdravotných rizík danej krajiny a najmä v znalosti možností, ako jednotlivým ochoreniam predchádzať.
Záhadná kinetóza
Samotné cestovanie je spojené s možným výskytom morskej, prípadne lietadlovej choroby – kinetózy. Jej príčina pravdepodobne spočíva v tom, že pri neobvyklých periodických pasívnych pohyboch tela, prijíma centrálny nervový systém zo zrakových, vestibulárnych a svalových receptorov rozporné informácie. Najčastejšie sa kinetózy vyskytujú pri nekľudných plavbách na mori, na druhom mieste pri letoch so vzdušnou turbulenciou. Niektorí ľudia však trpia kinetózami aj pri pomerne pokojnej plavbe či lete.
U menšej časti ľudí sa objavujú kinetózy pri jazde autom alebo autobusom a u niektorých aj pri jazde vlakom. Čo sa týka jazdy na zvieratách, boli častejšie pozorované príznaky kinetózy pri jazde na ťavách a len vzácne pri jazde na koni. V príslušnom dopravnom prostriedku sa odporúča sedieť v jeho najstabilnejšej časti, t. j. v strednej časti lode, v lietadle nad krídlami blízko okna, v motorovom vozidle na prednom sedadle. Ako optimálna poloha sa odporúča oprieť sa dozadu na pevnú podložku, fixovať pohľad k obzoru a vyvarovať sa pohybov v šiji. Nie je vhodná konzumácia väčšieho množstva alkoholu, objemných ťažkých jedál, ale tiež nie je vhodné zostávať dlhšiu dobu nalačno.
Zdravotné riziká súvisiace s kúpaním
Predstavuje najmä bilharzióza (schistozomóza). Schistozomiázy sú rozšírené v tropickom pásme a ich larvy vo vode (jazerá, rieky, nádrže), aktívne prenikajú neporušenou kožou. Prevencia spočíva vo vystríhaní sa styku s prírodnou vodou v mieste endemického výskytu.
Okrem schistozomózy, možno pri kúpaní aj v miernom pásme ochorieť aj na cerkáriovú dermatitídu (vyrážka z kúpania), ktorého pôvodcom sú cerkárie motolice Trichobilharzia a iné. Prevenciou je opäť vyhýbanie sa kúpania vo vodách, v ktorých sa na vegetáciách pasú slimáky.
Zdravotné riziká súvisiace s ochoreniami prenášanými hmyzom:
-
komáre prenášajú maláriu, dengue, žltú zimnicu, západonílsku horúčku, japonskú encefalitídu, americké encefalitídy, filariózy
-
flebotomy prenášajú leishmaniózu, horúčku papatači
-
kliešte môžu preniesť lymeskú boreliózu, kliešťovú encefalitídu, škvrnité horúčky Starého a Nového sveta, kliešťový návratný týfus, tularémiu, hemoragickú horúčku Krym-Kongo
-
roztoče prenášajú cucugamuši a ricketsiálne kiahne
-
muchy loaloázu, onchocerkózu, spavú chorobu
-
vši môžu preniesť škvrnitý týfus, návratný týfus
-
blchy krysiu škvrnivku a mor.
K prevencii poštípania sa používajú: bariéra oblečenia, dlhé rukávy, dlhé nohavice, ponožky, klobúky. Kliešte a blchy sa väčšinou dostanú na kožu v oblasti členkov, a preto zatiahnutie rukávov a nohavíc výrazne znižuje riziko poštípania. Tiež dvojaké oblečenie (základné a vrchné tričko), môže výrazne znížiť poštípanie hornej časti tela.
K prevencii pred poštípaniu komármi sa používa moskytiéra. V miestach, kde sa do nej vstupuje alebo kde obopína posteľ, sa odporúča nastriekanie insekticídom.
Aplikácia repelentu patrí k najjednoduchším a najúčinnejším metódam, ako zabrániť poštípaniu. Ideálny repelent by mal odpudzovať všetky druhy hmyzu a článkonožcov, mal by byť účinný najmenej 8 hodín, nemal by spôsobovať podráždenie kože a slizníc a nemal by byť toxický. Repelenty by nemali byť inhalované, používané ani aplikované na otvorené rany alebo podráždenú pokožku.
Pri odstraňovaní kliešťa sa odporúča kvapnúť na miesto a kliešťa alkoholový dezinfekčný roztok, počkať asi 3 – 5 minút a potom pomocou klieštikov, kývavým pohybom, kliešťa odstrániť. Pri manipulácii s kliešťom sa odporúča použiť latexové rukavice. Ak sa nepodarí odstrániť celého kliešťa, nie je potrebné radikálne chirurgické riešenie, ale odporúča sa ošetriť miesto masťou s obsahom antibiotika a počkať na proces prirodzenej obrany organizmu, pri ktorom nastane malé zhnisanie rany a vylúčenie zostatkov kliešťa mimo kožu.
Autor článku: Bedeker zdravia