Z hľadiska uprednostňovania zdrojov potravy je väčšina ľudí „všežravcov“.
Konvenčné a alternatívne stravovanie
Menšia skupina ľudí sa dlhodobo stravuje tzv. alternatívnym spôsobom, teda odlišne od väčšinových stravovacích zvyklostí. Alternatívny spôsob je založený na vylúčení určitých druhov potravín, často živočíšneho pôvodu. Medzi najznámejšie formy takéhoto stravovania patrí vegetariánstvo, vegánstvo, delená strava, výživa podľa krvných skupín alebo makrobiotická výživa. Istým spôsobom môžeme aj výlučnú konzumáciu biopotravín zaradiť medzi alternatívnu formu výživy.
Vegetariánstvo a jeho formy
Vegetariánstvo je najrozšírenejšou, najznámejšou a zároveň najstaršou formou alternatívnej výživy. Kým niektorí ĺudia sa vegetariánsky stravujú iba isté obdobie svojho života, existujú aj takí, ktorí tento druh výživy dodržiavajú po celý svoj život. Vegetariánstvo je pre nich súčasťou zdravého životného štýlu a vyznávania istých životných hodnôt (striedmosť, abstinencia od alkoholu a fajčenia, cvičenie). V prieskumoch sa zistilo, že vegetariánmi sú najmä mladí ľudia s vyšším vzdelaním, a stretneme sa s ním skôr v mestách ako na vidieku. Podstatou vegetariánstva je preferencia rastlinnej potravy. Vyznávači vegetariánstva odmietajú jesť mäso, prípadne aj ďalšie živočíšne potraviny (z etických, zdravotných, ekologických, filozofických alebo náboženských dôvodov).
Najprísnejšou formou je vegánstvo, ktoré dôsledne odmieta akúkoľvek živočíšnu potravu vrátane mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Frutariáni jedia surové i sušené ovocie, orechy, med a olej. Lakto-vegetariáni k rastlinnej potrave pridávajú mlieko a mliečne výrobky. Neuznávajú konzumáciu mäsa, údenín, rýb a vyhýbajú sa aj vajciam. Lakto-ovo-vegetariáni si k rastlinnej strave doprajú navyše aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Ovo-vegetariáni akceptujú vajcia, nie však mlieko. Semi-vegetariáni odmietajú iba niektoré druhy mäsa – zväčša nekonzumujú červené mäso, kým biele mäso z hydiny a z rýb jedia. Aj medzi nimi však existujú rôzne varianty. V pravom slova zmysle sa však nejedná o vegetariánstvo.
Výskyt vegetariánstva
Výskyt vegetariánstva sa v našej populácii odlišuje vzhľadom na vek, pohlavie, vzdelanie, mesto či vidiek. Nedávno publikovaná práca o alternatívnom stravovaní vysokoškolskej mládeže (Česká republika) priniesla výsledky, podľa ktorých sa semi-vegetariánsky stravuje až 11 percent z oslovených respondentov, kým lakto a lakto-ovo-vegetariánov je spolu 3, 5 percenta. U celého obyvateľstva je odhad vegetariánov 2 percentá. Zaujímavé je zistenie, že takmer 40 percent semivegetariánov sa do tejto skupiny nezaraďuje (neuvedomujú si, že sa stravujú alternatívne). Podľa inej štúdie zo začiatku 90. rokov (Nemecko) sa vegetariánsky v Nemecku stravujú 4 percentá obyvateľstva. Odhaduje sa, že na celom svete je približne 1 miliarda vegetariánov.
Z celkového počtu vegetariánov je viac ako 50 percent lakto-ovo-vegetariánov, kým najmenej početnou skupinou spomedzi nich sú vegáni s výskytom menej ako 10 percent.
Korene vegetarianizmu
Pojem „vegetarián“ pochádza z latinského názvu „vegetare“ (oživiť). Prvé zmienky pochádzajú zo starovekého Grécka (6. storočie p. n. l.), kde sa spolu s vegetariánskou výživou propagovala striedmosť, mravný spôsob života a čistota duše. Verilo sa, že nesmrteľná duša človeka môže ďalej existovať aj v tele rôznych zvierat, preto sa zvieratá nemajú zabíjať pre potravu. Za prvého známeho propagátora vegetariánstva sa pokladá grécky filozof Pytagoras. Etické, zdravotné a ekologické dôvody ostali v popredí vyznávačov vegetariá-nstva dodnes. Vegetariánsky sa stravovali aj mnohé významné osobnosti sveta (Vinci, Gándhí, Eistein a mnohí ďalší).
Pozitíva, výhody a prednosti
Vegetariánska strava má nesporné zdravotné prednosti. Viaceré pozitívne vlastnosti vegetariánstva boli objektívne potvrdené:
-
vegetariánska strava prináša v potrave menej živočíšneho tuku a cholesterolu. Vegánska strava neobsahuje cholesterol vôbec
-
v dôsledku nižšej energetickej hustoty rastlinnej potravy sa spravidla znižuje aj obsah prijímanej energie
-
zvýšeným prísunom rastlinnej potravy a obmedzeným príjmom živočíšnej potravy sa zníži príjem nasýtených mastných kyselín (MK) a, naopak, zvýši sa príjem mono nenasýtených a poly nenasýtených MK
-
podstatne vyšší je príjem rastlinných bioaktívnych látok a vlákniny. O bioaktívnych látkach z rastlinných plodín (fytochemikálie, napr. polyfenoly, karotenoidy, fytoestrogény, vitamíny B, C, E a mnohé ďalšie) je známe, že majú antioxidačné, protizápalové protirakovinové a ďalšie zdraviu prospešné účinky
-
čisto vegetariánska strava má väčšinou aj nižší prísun sodíka
Vegetariánska strava prispieva k prevencii pred obezitou, vysokou koncentráciou tuku a škodlivého cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku. Vyšší príjem bioaktívnych rastlinných látok (fytochemikálií) potláča rast nádorových buniek, vďaka čomu majú vegetariáni nižšie riziko rozličných zhubných nádorov (najčastejšie sa spomína prevencia rakoviny hrubého čreva a konečníka alebo rakovina prsníka a prostaty).
Negatíva, nedostatky a riziká
Nesprávne aplikovaná vegetariánska strava alebo jej príliš prísna forma (vegánstvo) môžu viesť k nedostatočnému príjmu všetkých nevyhnutných živín. Zvlášť ohrozené sú tzv. rizikové skupiny osôb. Za rizikové skupiny sa pokladajú dojčatá, deti a mládež, tehotné a dojčiace ženy, športovci a starší ľudia.
Prvou otvorenou otázkou sú rozdiely v zložení živočíšnej a rastlinnej bielkoviny. Rastlinným bielkovinám je pripisovaná nižšia biologická hodnotu než bielkovinám živočíšneho pôvodu. Niektoré, najmä tzv. esenciálne aminokyseliny sú v rastlinách menej zastúpené (metionín, taurín, lyzín). Správnou kombináciou všetkých rastlinných zdrojov bielkovín (strukoviny, obilniny a ich klíčky, kukurica, zelenina, orechy, jadrá a semená) sa dá dosiahnuť primeraný prísun esenciálnych AK, podobne ako pri zmiešanej strave. U lakto–ovo-vegetariánov, ktorí majú spolu s rastlinnými zdrojmi navyše príjem bielkovín aj z mlieka, mliečnych produktov a z vaječného bielka, býva prísun bielkovín a esenciálnych AK zaručený.
Ďalším rizikovým aspektom prísneho vegetariánskeho stravovania je nedostatočný prísun vápnika. Lakto a lakto-ovo-vegetariánom nehrozí nedostatok vápnika, lebo mlieko ho obsahuje dostatok, navyše v ľahko vstrebateľnej podobe. Vegáni sú však ohrození nedostatkom vápnika. Niektoré látky v rastlinách (fyfáty, šťavelany, vláknina) viažu na seba vápnik, ktorý sa v čreve horšie a menej vstrebáva. Nevstrebaný vápnik potom odchádza stolicou von z tela.
Vegáni majú navyše nižší príjem vitamínu D. Pobytom na slnku a pôsobením UV žiarenia na pokožku sa čiastočne nedostatok vitamínu v potrave kompenzuje. Tvrdí sa, že najviac ohrozené nedostatkom vitamínu D sú deti dojčené matkami – vegánkami, ktorých mlieko ho má veľmi málo.
Problematický môže byť aj prísun biologicky využiteľného železa v rastlinnej potrave. V rastlinnej potrave je železo chemicky prítomné v trojmocnej forme, ktorá sa podstatne ťažšie vstrebáva (iba 1 – 8 percent železa sa z rastlinnej potravy vstrebáva). Vstrebávanie železa z rastlinnej potravy vie však čiastočne zvýšiť vitamín C, ktorého majú vegetariáni spravidla v potrave dostatok. Naproti tomu sa železo z mäsa ľahšie vstrebáva.
U vegetariánov je ohrozený aj príjem mikroživiny – vitamínu B12, ktorý sa až na malé výnimky (kvasnice, Pangamin) nachádza takmer výlučne v živočíšnej potrave. Pripúšťa sa, že u niektorých ľudí sa tento vitamín vytvára v tele pôsobením črevných baktérií, ktorých produkcia chráni vegána pre vznikom tzv. megaloblastickej anémie (pozn. jedna forma chudokrvnosti).
Prísni vegetariáni môžu byť ohrození aj nedostatkom jódu, selénu alebo zinku.
Názory na záver
Väčšina odborníkov na ľudskú výživu si myslí, že mierne formy vegetariánskeho stravovania (semi, lakto, lakto-ovo) dokážu človeku pri starostlivom a pestrom výbere potravín zabezpečiť dostatok všetkých živín bez reálnej hrozby nutričných deficitov. V takomto prípade sú pozitívne aspekty v popredí a vegetariánstvo môže byť jednou formou správnej a zdravej výživy. Napriek tomu ho neodporúčajú rizikovým skupinám ľudí.
Prísna forma „čistého“ vegetariánstva (tzv. vegánizmus) sa spája s rizikami rozličných foriem malnutrície (nedostatok živín v potrave). Pre dlhodobú výživu sa neodporúča a pokladá sa za vyslovene nebezpečný a kontraindikovaný najmä pre dojčatá a deti.
Aj pri vegetariánskom stravovaní sa dá pribrať! Zdravá vegetariánska výživa má byť pestrá a prísun energie primeraný výdaju. Pokiaľ vegetariánstvo skĺzne do prejedania sa pečivom, buchtami, sladkosťami, môže sa aj vegetarián po niekoľkých rokov „dopracovať k svojej“ obezite!
Informácie o vegánstve nájdete aj na stránke veganstvo.sk
Tieto informácie nie sú súčasťou článku.
Autor článku: MUDr. Peter Minárik, Bedeker zdravia