Tieto rastlinné chemikálie (tzv. fytochemikálie) sa vyskytujú najmä v ovocí, v zelenine, ale sú aj v kvetoch, zrnách, hľuzách a v stonkách rastlín. Po spracovaní sa nachádzajú aj v ovocných a zeleninových šťavách a nápojoch.
Sú dokonca aj vo víne, najmä v červených odrodách. O blahodárnych vlastnostiach rastlinných produktov na ľudské zdravie sa vedelo už dávno. Záujem o výskum samotných flavonoidov vzrástol najmä po objavení tzv. francúzskeho paradoxu – zistenia, že v stredomorských oblastiach Francúzska bola napriek veľkej spotrebe živočíšnych tukov zreteľne nižšia úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby popri častej a významnej konzumácii červeného vína. Flavonoidom v červenom víne sa pripisovala čiastočná zodpovednosť za tento priaznivý efekt.
Chémia
Dnes je známych niekoľko tisíc rozličných druhov flavonoidov, podľa jedných zdrojov je ich 4 000, podľa iných dokonca viac než 6 000. Základom ich chemickej štruktúry je tzv. flavón, alebo izoflavón, na ktorý sa napájajú rôzne ďalšie chemické štruktúry. Popri flavonoidoch hrajú významnú úlohu pri ochrane zdravia človeka aj fytochemikálie resp. polyfenoly neflavonoidného typu. Z nich je najznámejší resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupe a v jadierkach rozličných druhov ovocia, napríklad hrozna, a známy je najmä svojou antioxidačnou aktivitou.
Mechanizmus účinku
Flavonoidy sa zaraďujú medzi tzv. antioxidanty, látky chrániace bunky nášho tela proti škodlivým voľným radikálom. Voľné radikály sú molekuly, ktoré obsahujú nestabilný kyslík, a ak ich je v našom tele príliš veľa, môžu spôsobiť pre naše bunky nenapraviteľné škody (napríklad zhubné nádory). Flavonoidy sú schopné samé sa oxidovať voľnými kyslíkovými radikálmi, následkom čoho získavajú väčšiu chemickú stabilitu. Vedecké výskumy ukazujú, že konzumácia flavonoidov je pre človeka mimoriadne dôležitá a pre dlhodobé uchovanie zdravia prospešná. Výpočet ich priaznivého pôsobenia je dlhý. Ich pravidelný príjem podporuje našu imunitu, ruší škodlivé pôsobenie rôznych karcinogénov a spomaľuje rast zhubných nádorových buniek, má schopnosť zabrániť poškodeniu bunkovej DNK. Väčšina štúdií potvrdila, že flavonoidy (napr. kvercetín) majú toxický účinok na karcinómové bunky, kým na zdravé bunky nepôsobia pri rovnakých dávkach toxicky.
Množstvo konzumovaných flavonoidov
Množstvo skonzumovaných flavonoidov je v rôznych krajinách rozdielne. Viaceré štúdie dokázali najnižší priemerný príjem vo Fínsku (2,6mg/deň) a najvyšší v Japonsku (68,2mg/deň). Najviac konzumovanými spomedzi flavonoidov sú kvercetíny, ktorých zdrojom sú najmä jablká a cibuľa. Denný príjem flavonoidov je vyšší ako príjem vitamínu E a beta karoténu. Na druhej strane denný príjem vitamínu C je približne 3-krát vyšší ako príjem flavonoidov. Skutočný denný príjem flavonoidov nezávisí iba od ich skonzumovaného množstva, ale aj od ich vstrebávania z tenkého čreva do krvného obehu. Flavonoidy tvoria spolu so sacharidmi často v rastlinách komplexy, ktorým sa hovorí glykozidy. Práve glykozidická forma flavonoidov sa väčšinou vyznačuje podstatne lepšou vstrebávacou schopnosťou než je to u formy neglykozidickej, teda u flavonoidov bez sacharidickej zložky. Výnimku tvoria katechíny, ktoré sa výborne vstrebávajú, aj napriek tomu, že sa bežne nenachádzajú v glykozidickej forme.
Klinický účinok
Prvým podstatným priaznivým účinkom je protisklerotický efekt flavonoidov. Skonzumované a vstrebané flavonoidy eliminujú negatívny účinok voľných kyslíkových radikálov, a tým znižujú riziko aterosklerózy a následnej koronárnej choroby srdca.
Druhým známym priaznivým účinkom je protizápalový efekt. Flavonoidy potláčajú zápalový mechanizmus niekoľkými rôznymi metabolickými cestami.
Tretím pozitívnym účinkom je protinádorový efekt. Voľné kyslíkové radikály, ktoré vznikajú v procesoch oxidatívneho stresu, vedia poškodiť DNK a následné delenie poškodených buniek sa môže vymknúť spod kontroly a viesť k mutáciám. Pokiaľ sa takto poškodia kritické gény (napr. tzv. onkogény), môžu mutácie viesť k nezvratným bunkovým poškodeniam, na konci ktorých je vznik zhubného nádoru. Flavonoidy sú účinné antioxidanty, ktoré vedia rôznymi mechanizmami a na rôznych úrovniach potlačiť vznik rakoviny. Mnohé flavonoidy (napr. fizetín, apigenín, luteolín) sú účinné inhibítory delenia buniek. Flavonoidy taktiež potláčajú novotvorbu ciev, ktorá je napríklad dôležitá aj po úrazoch a pri hojení rán. Pri rakovine dochádza k neregulovanej novotvorbe ciev, čo uľahčuje tvorbu a šírenie metastáz.
Nemenej významný je aj antitrombotický efekt flavonoidov. Rôzne flavonoidy hrajú významnú antiagregačnú a tým aj antitrombotickú úlohu, pričom mechanizmus tohto účinku je ešte stále predmetom intenzívneho štúdia. Medzi flavonoidmi s najsilnejším antitrombotickým účinkom sa spomína kvercetín, myricetín a kaempferol.
Ćasto je diskutovaný protivírusový efekt flavonoidov. Viaceré štúdie priniesli dôkazy o schopnosti flavonoidov potláčať rozmnožovanie vírusov. Protiinfekčný účinok sa pozoroval napríklad pri vírusoch herpes simplex, pri rotavírusoch, adenovírusoch a iných respiračných vírusoch. Posledných 20 rokov sa intenzívne študuje možnosť využitia flavonoidov pri potlačení rastu HIV vírusov. Výskum flavonoidov však zďaleka nie je ukončený.
Medzi ďalši priaznivé účinky patrí napríklad protibakteriálny a protialergický efekt, dokonca pôsobia priaznivo proti vzniku osteporózy a proti zubnému kazu.
Zdroje flavonoidov a rady pre prax
Najbohatším zdrojom flavonoidov sú ovocie, zelenina a strukoviny. Najväčšie množstvo flavonoidov sa nachádza v sóji a v ďalších strukovinách, v orechoch a v rastlinných semenách. Zo zeleniny kapusta, zeler, petržlen, brokolica, cibuľa, cesnak a pór. Z ovocia dominujú citrusy, jablká a drobné ovocie typu jahody, maliny a čučoriedky. Je však aj v korení, v čaji (najmä v zelenom), v káve alebo v červenom víne.
Denné pitie nesladeného zeleného čaju (katechíny) môže takisto predstavovať významný príjem flavonoidov.
Základným predpokladom získania všetkých potrebných antioxidačných látok je pestrosť rastlinnej potravy. Jednostranné uprednostňovanie jedného druhu ovocia alebo zeleniny pred iným je skôr na škodu ako na osoh.
Autor článku: MUDr. Peter Minárik, Bedeker zdravia