Pri nadmernom vystavovaní sa slnečným lúčom pokožka nielen hnedne, ale aj hrubne a pri dlhodobom a nesprávnom opaľovaní sa na nej môžu vytvárať škvrny, vrásky a pigmentové fľaky. Pre TASR to konštatovala odborníčka na kozmetiku a poradkyňa v oblasti plastickej chirurgie Katarína Babulíková.
"Neestetické fľaky na pokožke môžu počas slnenia vzniknúť aj ako dôsledok užívania liekov alebo aplikovania niektorých chemikálií," upozornila s tým, že môžu byť aj zmenené hladiny hormónov v tehotenstve príčinou zvýšenej tvorby pigmentu na tvári. "V týchto prípadoch je vždy potrebné poradiť sa s lekárom," zdôraznila odborníčka. Pri slnení sa vďaka teplu intenzívnejšie prekrvuje pokožka a niektoré kožné problémy reagujú na slnečné žiarenie priaznivo, napríklad akné, psoriáza, rôzne ekzémy. "Pred intenzívnym opaľovaním by sme si ale mali pozorne prezrieť materské znamienka a v prípade, ak ich máme veľa, nekontrolované slnenie neodporúčam," dodala.
Zároveň upozornila, že pekné opálenie zabezpečí len postupné a opatrné opaľovanie. Pigment sa rozmiestni po pokožke rovnomerne a obranyschopnosť pokožky sa zvyšuje postupne. "Slnečné lúče sa v našom tele premieňajú na vitamín D a na premenu vitamínu D v koži stačí denne 15 minút pobytu na slnku," konkretizovala.
Babulíková upozornila, že rôzne fototypy pokožky reagujú na slnečné žiarenie rozdielne. Podľa citlivosti pokožky na slnečné žiarenie a pigmentáciu rozoznávame niekoľko skupín fototypov. "Do prvej skupiny, ktorá sa musí kvôli riziku spálenia chrániť pred slnkom najviac, patria ľudia s veľmi svetlou pokožkou, ryšavými vlasmi a pehami. Rovnako opatrne sa musia na slnku správať ľudia so svetlou pokožkou a svetlými vlasmi, ktorí patria do druhej skupiny," vysvetlila. Títo jedinci nie sú totiž schopní vytvoriť si v koži prirodzený ochranný faktor. Tretiu skupinu tvoria podľa odborníčky ľudia s tmavoplavými až tmavými vlasmi a tmavšou pokožkou, ktorá rýchlo hnedne. Ľudia s tmavou pokožkou a hnedými vlasmi patriaci do štvrtej skupiny sa vďaka dostatočnej pigmentácii spália na slnku málokedy. "Na slnko si však musia dávať pozor albíni, ľudia s vitiligom a všetci tí, ktorí majú nejaké problémy s pokožkou," zdôraznila.
Podľa fototypu pokožky by sme sa mali riadiť aj pri výbere ochranného krému. "To ale neznamená, že čím citlivejšiu pleť máme, tým vyšší ochranný faktor používame. Pri faktore 30 sa už napríklad pokožka začína brániť," vysvetlila. Príliš vysoké faktory používame len v prípade chorobných zmien na pokožke alebo ak ide o malé deti alebo budúce mamičky. Oveľa dôležitejší je podľa Babulíkovej režim pobytu na slnku a pitný režim.
Opaľovací prostriedok používaný pri slnení musí obsahovať slnečný filter a slnečný faktor, ktoré nás chránia pred UVA a UVB žiarením. Ochranný faktor označený číslom vyjadruje mieru ochrany pred UV žiarením. "Ak podľa skúseností vieme, že za 30 minút pobytu na slnku by sme sa spálili, pri použití ochranného faktora napr. 10 predlžujeme túto dobu pobytu na slnku 10-krát," ilustrovala Babulíková, pričom upozornila, že je potrebné používať dostatočné množstvo ochranného prípravku a po každom okúpaní ho opätovne aplikovať. Odborníčka tiež zdôraznila, že označenia krémov "vodeodolné" nie sú presné, pretože krém naozaj odolný proti vode neexistuje. "Ak ideme do vody natretí "tridsiatkou", po jednom plávaní strácame polovicu z faktoru, pri druhom pobyte vo vode sa krém z pokožky zmyje úplne. Práve preto by sme sa mali natrieť po každom okúpaní. Navyše krém sa stráca aj potením," upozornila.
Opaľovacie prípravky treba podľa nej používať najmenej pol hodinu pred priamym slnením. Pobyt na priamom slnku prvý deň by nemal byť dlhší ako 15 minút, opaľovaniu sa treba vyhýbať medzi 11-15 hodinou. "Opaľovacie mlieko nikdy neaplikujeme na tvár, pre mastnejšiu pokožku sú namiesto nich vhodné gély alebo spreje," dodala. Dehydratácii pokožky pri pobyte na slnku zabránime dostatočným prísunom tekutín, aplikáciou čistej vody z rozprašovača, ale aj nanášaním hydratačných prípravkov po slnení.
Autor článku: TASR