Chlieb a pečivo tvoria základné potraviny, bez ktorých by sme si náš jedálny lístok nevedeli už ani predstaviť. V podmienkach nášho typického stravovania predstavujú najčastejšie konzumované potraviny. Tak prečo by sme si nemali vybrať to najlepšie pre naše zdravie?
Nemusíme byť ani odborníkom v oblasti výživy, aby sme vedeli, že odporúčané a preferované sú celozrnné obilninové výrobky. Organizmu dodávajú sacharidy, ktoré sú nevyhnutné ako zdroj energie a okrem toho sú významným zdrojom vlákniny a minerálnych látok. Veď chlieb predstavuje univerzálnu a multikultúrnu potravinu, ktorá má vo výžive ústrednú úlohu.
V našich zemepisných šírkach sú obľúbenými druhmi najmä pšeničné, ražné, pšenično-ražné chleby, ako aj celozrnné, špeciálne a toastové chleby.
Podľa odborníkov na výživu by sme mali zjesť denne viac ako 200 g chleba, čo zodpovedá približne 5 krajcom tejto pochúťky. V skutočnosti však konzumujeme zhruba len polovicu.
Základom dobrej chuti pečiva je pritom hlavne jeho zloženie. Napríklad na celozrnné pečivo Kornspitz používajú pekári len tie najlepšie suroviny, ktoré sú pečené v presnom pomere a podľa chránenej originálnej receptúry. Veď len presný spôsob prípravy a správny pomer pšeničnej a ražnej muky, vody, pšeničného, ražného, sójového a pšenično-sladového šrotu, pšeničných otrub, kvasníc, soli, pekárskeho prostriedku a korenia zaručí kvalitný a chutný Kornspitz.
Vďaka veľmi vysokému podielu vlákniny (viac ako 6 percent) má menej kalórií než porovnateľné druhy pečiva. Produkty s takýmto obsahom balastných látok môžeme podľa platnej legislatívy zaradiť medzi výrobky so zvýšeným obsahom vlákniny.
Kornspitz taktiež predstavuje hlavnú zložku mnohých diét a výživných programov. Vďaka vyváženej kombinácii vysoko kvalitných prísad je obľúbený u gurmánov, ale aj u konzumentov, ktorí kladú vysoké nároky na kvalitu výživy. Vďaka nízkemu glykemickému indexu ho taktiež radi jedia aj diabetici. Pri porovnaní hodnôt uvedených v tabuľke zistíme, že práve Kornspitz má v porovnaní s bežným bielym pečivom vyšší podiel bielkovín a najmä výrazne vyšší podiel vlákniny, a naopak nižšie zastúpenie nasýtených mastných kyselín a jednoduchých cukrov. A práve tieto zložky našej stravy patria medzi najviac sledovane druhy.
Vláknina sa totiž považuje za ochranný faktor pred aterosklerózou. Viaže sa na ňu cholesterol, znižuje sa jeho resorpcia z potravy rovnako ako resorpcia sacharidov, čo má priaznivý vplyv na vyplavovanie inzulínu. Má dokonca ochranný účinok voči vzniku rakoviny hrubého čreva tým, že mechanicky očisťuje steny čriev a odvádza karcinogénne látky von z tela. Všeobecne sa odporúča denný príjem aspoň 20 – 30 g vlákniny. V skutočnosti však človek prijme zhruba iba polovicu tejto odporúčanej dennej dávky. Pritom je to práve vláknina, ktorá odvádza z organizmu žlčové kyseliny a zabraňuje tak vzniku žlčových kameňov. Okrem týchto pozitívnych účinkov sa vláknine pripisujú aj mnohé ďalšie. Tak napríklad vláknina chráni naše telo aj pred vznikom zápchy a tým, že viaže vodu ho zároveň chráni aj pred dehydratáciou organizmu.
Vysoký príjem tuku, najmä nasýtených mastných kyselín, zase vplýva na hladinu krvných lipidov (cholesterolu aj triacylglycerolov) a zároveň zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Dokázaná bola dokonca súvislosť medzi nadmerným príjmom tukov a výskytom rakoviny hrubého čreva a prsníka. V primárnej prevencii ochorení sa preto odporúča obmedziť príjem tuku pod 30 % celkovej energie v rovnakom pomernom zastúpení nasýtených, mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín (1:1:1). Tuky sú pritom najhospodárnejším zdrojom energie, ktorú získavame ich spaľovaním. Vytvárajú vrstvy okolo dôležitých organov, ktoré chránia pred nárazmi a stratami energie, a ukladajú sa do zásoby. V našej strave by však mali tuky tvoriť 30 – 35 % z celkovej dennej prijatej energie. Jedna tretina prijatých tukov by pritom mala byť tvorená živočíšnymi tukmi a dve tretiny by mali tvoriť kvalitné rastlinné tuky a oleje.
Sacharidy by zase mali tvoriť viac ako 55 % energetického príjmu. Z hľadiska využiteľnosti organizmom môžeme sacharidy rozdeliť na dve skupiny. Využiteľné sacharidy tvoria prvú skupinu a sú v tráviacom trakte rozštiepené a využívané ako zdroj energie alebo ako stavebne jednotky. Druhá skupina je tvorená sacharidmi, ktoré sa v tráviacom trakte neštiepia, alebo iba čiastočne, a označujú sa pravé už vyššie spomínaným pojmom – vláknina. Pri vysokom prijme jednoduchých sacharidov však dochádza k náhlemu zvyšovaniu glukózy v krvi, čim musí organizmus reagovať na túto zmenu rýchlym vylučovaním inzulínu. Nadbytočný prijem vedie k premene jednoduchých sacharidov na tuky a k ich ukladaniu v tukových bunkách organizmu.
Kornspitz teda svojim vyváženým zložením zasahuje do fyziologických procesov celého nášho organizmu. V obchodoch ho spoznáte podľa toho, že je dvakrát šikmo narezaný a posypaný rascou a soľou.
Okrem spomínaného pečiva však existujú aj iné zdraviu prospešné pekárenské výrobky. Napríklad vysokými biologickými hodnotami sa vyznačuje aj špaldové pečivo. Špalda totiž obsahuje vysoký podiel bielkovín (16 – 17 %), kvalitný tuk s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín (2,5 %) a z minerálnych látok sú bohato zastúpené horčík, vápnik, draslík, fosfor či zinok. Obsah sacharidov je asi 68 %, pričom ide o pomaly sa vstrebávajúce cukry, predovšetkým o škrobové látky a vlákninu. Tie podporujú trávenie a črevnú peristaltiku a vo všeobecnosti sú ľudským organizmom veľmi dobre znášané. Špalde sa tiež pripisujú pozitívne účinky na stimuláciu imunitného systému, cení sa i ľahká stráviteľnosť a vhodnosť pri liečení niektorých druhov alergii. Obsahuje však vysoko kvalitný lepok, preto však nie je vhodná na prísnu bezlepkovú diétu. Okrem špaldového pečiva môžete dopriať svojmu telu aj zdravý Pur- Pur chlieb. Ten sa vyrába z celozrnných muk, z pšenice PurPur a raže. Výrazná, korenistá chuť pšenice PurPur je v tomto chlebe doplnená dyňovými semienkami a vlašskými orechmi. Výsledkom je orechová, šťavnatá a čistá chuť. Šupka pšeničných zŕn PurPur má vysoký obsah antokyanov, ktoré prepožičiavajú chlebu nezameniteľný farebný odtieň. Antokyany pritom patria do skupiny sekundárnych rastlinných zložiek, ktorým sa pripisuje mnoho pozitívnych účinkov pre ľudské telo. Obsah antokyanov je v pšenici PurPur skoro 10-krat vyšší ako v bežných druhoch chlebovej pšenice. Zároveň majú funkciu prirodzenej ochrany buniek, pretože pôsobia ako antioxidanty a zachytávajú škodlivé voľné radikály.
Autor článku: Mgr. Dana Zigova, časopis Moderná žena