Na turistike sa deti rýchlo unavia, ale aj zotavia. Preto by polovica času z túry s detvákmi mala byť venovaná oddychu. Uviedol to pre TASR Samuel Hruškovic z Rescue teamu Slovakia.
"Hoci turistika vplýva na rozvoj duševných, telesných a vôľových vlastností dieťaťa, pozitívne dospelý sprievodca by mal prísne rešpektovať zásady bezpečnosti dieťaťa," upozornil. Samotní rodičia by mali podľa neho byť v prvom rade o správaní v horách primerane poučení a mať s turistikou dostatočné skúsenosti. "Práve neskúsenosť a nadmerná ctižiadostivosť rodičov, neodhadnutie vlastných síl a možností dieťaťa bývajú najčastejším zdrojom nehôd v horách," dodal.
Medzi základné zásady patrí podľa Hruškovica dôkladné plánovanie trasy, s časovým harmonogramom a rešpektovaním predpovede počasia. Pri predpovedi frontálnych búrok je väčšia pravdepodobnosť, že zasiahnu aj turistov v horách, pri lokálnych búrkach je pravdepodobnosť menšia. "V búrkových obdobiach treba na túry vyrážať skôr a nevystavovať deti zbytočnému riziku, pretože rýchly návrat, pri ktorom sa doslova uteká do doliny je pre nízku koordináciu pohybov a nedostatku skúseností s terénom detí pre ne nebezpečný," varoval záchranár. Detský organizmus sa dokáže rýchlo unaviť, ale aj zotaviť, preto treba do túr alebo výstupov s deťmi zaradiť dostatok prestávok. "Nevyhnutnosťou je ľahká a pevná obuv, s kvalitnými ponožkami, počasiu primerané oblečenie, s rezervným oblečením a bundou v batohu," zhrnul. Zároveň upozornil aj na ochranu pred slnečným žiarením zintenzívneným v horskom prostredí pokrývkou hlavy a okuliarmi s UV filtrom. "Ku kľúčovým zásadám turistiky s dieťaťom patrí najmä dostatočný prísun tekutín, pretože detský organizmus sa rýchlejšie dehydruje," zdôraznil.
Chlapci a dievčatá do dvoch rokov nedisponujú podľa Hruškovica možnosťami adaptácie organizmu na nedostatok kyslíka v nadmorskej výške nad 2000 metrov, preto nie sú pre nich vhodné ani horské túry v sedačke na chrbte rodiča, ani výlety lanovkami. "Od troch do štyroch rokov sú pre deti vhodné kratšie túry s mnohými prestávkami, pričom si v náročnejšom teréne dieťa môže za pomoci rodičov skúšať prvé kroky bezpečného zostupu," zamyslel sa.
Vo veku štyri až šesť rokov sa dá podľa záchranára na túrach v ľahkom teréne, ktoré by ale nemali byť dlhšie ako pol dňa, hravou formou nacvičovať koordinácia jednotlivých pohybov. "Hmotnosť batoha v tejto vekovej kategórii môže dosahovať maximálne jeden kilogram," povedal.
Deti vo veku šesť až deväť rokov vďaka dobrej koordinácii a schopnosti uvedomiť si dané riziko, môžu absolvovať aj náročnejšie turistické trasy. "Treba však dbať na to, aby sme mali dieťa v každom momente pod kontrolou. Pri pokusoch o lezenie by výstup na cvičné skaly nemal byť vyšší ako 1,5 metra, pretože pád z väčšej výšky už môže byť nekontrolovaný, rodič nestihne dieťa bezpečne zachytiť a môže prísť k vážnemu poraneniu," upozornil Hruškovic a dodal, že hmotnosť batohu v tejto vekovej kategórii by nemala presahovať dva kilogramy.
Deti od deviatich rokov sú podľa neho schopné dlhšej koncentrácie, dokážu lepšie odhadnúť riziká svojho spávania a môžu s rodičmi absolvovať dlhšie turistické trasy a výstupy s hmotnosťou batožiny do štyroch kilogramov.
V prípade starších a vnímavejších detí odporučil Hruškovic rodičom spoločné plánovanie trasy prostredníctvom turistickej mapy. "Je však vhodné určiť si aj únikové cesty, pretože pokiaľ príde búrka na hrebeni, treba mať naplánovanú túru nielen odkiaľ – kam, ale aj alternatívy turistických chodníkov, ktorými sa dá v prípade potreby na určitých miestach trasy bezpečne zostúpiť do doliny," podotkol.
Tiež upozornil, že dospelý človek by mal ovládať základné princípy prvej pomoci a pred túrou skontrolovať, či má nabitý mobilný telefón, ktorý v prípade úrazov uľahčuje príchod záchranárov a umožňuje lokalizáciu stratených a nezvestných osôb v neznámom teréne.
Autor článku: TASR