S tvrdením, že vlasy je vhodné umývať len raz do týždňa, dnešní beauty poradcovia nesúhlasia. Ako pre TASR uviedla beauty poradkyňa Katarína Babulíková, pokiaľ sú vlasy nečisté, mastné a zaprášené, treba ich umývať podľa potreby, aj každý deň. Keďže v kúpeli sa pokožka rýchlejšie vysušuje, v každodennej starostlivosti by mali ľudia uprednostňovať sprchu, ktorá osviežuje nielen pokožku, ale aj celé telo. Zbaví ho potu a prachu, zabezpečí prekrvenie pokožky a odstráni únavu. Niekoľkominútové pôsobenie prúdu vody navyše telo uvoľňuje. Teplá voda pokožku prehrieva a prekrvuje, rozširuje žily. Príliš studená voda sťahovaním ciev v pokožke spomaľuje pochody.
Na dennú hygienu je najvhodnejšia vlažná voda a vynikajúcim prostriedkom na podporu zdravia je striedavá sprcha. "Týmto spôsobom organizmus otužujeme. Začíname vodou, ktorá je jemne teplá a končíme ju studenšou vodou, pričom postupujeme najskôr jednou rukou a nohou a potom v rovnakom poradí druhou stranou tela, aby sme v sprche nedostali tepelný šok. Takáto sprcha organizmus prekrví a výborne uvoľní a spevní pokožku," dodala odborníčka.
Pre zvyšovanie kvality a odolnosti pokožky sa odporúča aj ľadový zábal. Aplikovanie kociek ľadu v mikroténovom vrecku napríklad na oblasť očí efektívne odstraňuje očné vačky alebo účinne spevňuje pokožku aj v oblasti dekoltu. "Tieto kocky však používame len dovtedy, kým nezacítime pichnutie, vtedy ich okamžite odkladáme a priložíme teplý uterák. Túto procedúru zopakujeme asi päťkrát. Je to výborný prostriedok na regeneráciu a spevnenie pokožky."
Babulíková na ošetrenie pleti tváre odporúča občas použiť aj minerálne vody. "Je ale dôležité poznať ich zloženie, pretože niektoré zložky minerálnych vôd pokožku dehydratujú. Takéto sú vhodné pre mastnú pleť. Ako obklady na umývanie tváre sa dajú použiť aj čaje, napr. zelený čaj," odporučila.
Po dennej hygiene je vhodné celé telo natrieť telovým mliekom a na tvár aplikovať krém. Na deň odporúča Babulíková ľahší hydratačný krém obohatený o vitamíny, na noc výživnejší krém s vyšším obsahom výživných látok. Na povzbudenie pleti tváre môžeme použiť aj séra a oleje, pretože krém nedokáže vždy prechádzať do najhlbšej vrstvy pokožky tzv. zamše a zasiahnuť práve fibroblasty, ktoré produkujú kolagén a kyselinu hyalúronovú viažucu vodu.
Rastlinné oleje, ktoré prispievajú k udržiavaniu vlhkosti pokožky, sa odporúčajú kvôli koncentrácii používať v minimálnej dávke a to po kvapkách. "Na nervóznu pokožku je vhodný kamilkový olej, na suchú ružový jazmín. Poznáme tiež konopné či pupalkové oleje, ktoré obsahujú vitamíny A, D a E a majú zvláčňujúce, výživné, regeneračné, ale aj protizápalové účinky," vysvetlila Babulíková.
Masky "z domácej kuchyne" nepôsobia do hĺbky pokožky, naopak, navodzujú len pocit sviežosti a jemnosti. Pri suchej pokožke do nich pridávame olej s vitamínom D a E alebo ich môžeme zahustiť ovsenými vločkami alebo šľahačkou. Pri mastných pokožkách sa dajú s výnimkou alergie využiť citrusové plody alebo uhorka, pričom žĺtok nahradíme bielkom. "Vaječný žĺtok so slnečnicovým olejom je vynikajúci na krk a dekolt. Takáto maska obsahuje F a D vitamín," uviedla Babulíková. Dospelí by nemali používať detské mydlá. Deti majú totiž iný stupeň kyslosti pokožky. "Ak máme pocit, že pri umývaní sa nám sťahuje pokožka, objavuje sa svrbenie, fľaky a napätie, je to z toho dôvodu, že sme ju zbavili kyslosti. Správnu kyslosť si telo nastavuje až do dvoch hodín," vysvetlila. Kyslosť dokážu pokožke vrátiť aj dezinkrustačné prípravky. Vhodné je použitie krému alebo telového mlieka s ph 4,5-5.5.
Citliví a alergickí ľudia by pri hygiene mali používať neparfumované prípravky bez vonných látok. Doteraz sa označovala parfumácia alebo vonné látky na prípravkoch v zložení výrobkov v poslednom riadku pod jedným názvom tzv. fragrance mix. "To znamená, že nie je uvedené, z akých vonných látok sa parfumácia skladá, pričom vieme, že jedna vonná látka potrebuje minimálne 50 zložiek, ktoré ju vytvárajú a človek môže byť alergický len na jednu z týchto päťdesiatich zložiek," skonštatovala Babulíková.
Autor článku: TASR