Riziko zvýšeného krvného tlaku stúpa s vekom. Podporuje ho celý rad faktorov. Najväčšími nepriateľmi, priam zabijakmi, sú nadváha, príliš silné solenie jedál, alkohol, fajčenie, nedostatok pohybu.
Alkohol je najčastejšou príčinou hypertenzie, vysokého krvného tlaku u mužov, pretože vyvoláva poruchy látkovej premeny. Na vine je i fajčenie, pretože nikotín pôsobí na cievy a mení v nich prietok krvi. Ak cvičíme málo a máme nedostatok pohybu, to nás privedie k nadváhe. Nuž a tá je najnebezpečnejším iniciátorom vysokého tlaku krvi. Predstavte si s akou námahou srdce, tento sval veľkosti päste, bez prerušenia pumpuje krv do každej i tej najmenšej vlásočnice v celom našom tele! Samozrejme, čím je to telo objemnejšie, tým väčšmi sa musí lopotiť, aby ho stačilo zásobovať. Rovnako aj stres, v ktorom zväčša žijeme, prispieva k zvyšovaniu krvného tlaku. Vysoký krvný tlak sa sám nijako neprejavuje. Je to zákerný nepriateľ, pretože spravidla sa o jeho existencii dozvieme až z dôsledkov jeho zákopovej činnosti – mozgovej porážky či infarktu. Existujú však určité nepriame prejavy nášho tela, ktoré nás upozorňujú, že nám hrozí vysoký tlak. Neprehliadnime ich!
Následky trvalého vysokého tlaku
Vnútorné steny tepien sú veľmi namáhané. V svalovej vrstve ich stien sa zmnožujú svalové bunky, a tá sa tak stáva hrubšou. Tepny strácajú elasticitu, ich vnútorný priemer sa zužuje a tuhnú. Okrem toho sa v ich stenách usadzujú nánosy tukov. Pomaly sa začína proces aterosklerózy, ktorý vysoký tlak krvi ešte zhoršuje a urýchľuje. Priemer tepien sa čoraz viac zužuje a ich steny sú menej pružné. Užšie tepny zapríčiňujú zase zvyšovanie tlaku krvi, čo má za následok zväčšovanie existujúcich a vytváranie ďalších nánosov v ich stenách. A tak sa dostávame do začarovaného kruhu. Výsledkom je zvyšovanie nebezpečenstva vzniku vážnych komplikácií, ako je srdcový infarkt, zlyhanie obličiek alebo cievna mozgová príhoda. Srdce musí silnejšie prečerpávať krv, aby ju udržalo v pohybe – najmä ak sú cievy zúžené. Navyše toto môže viesť k oslabeniu srdcového svalu, ktorý už potom nie je schopný udržiavať primerane fungujúci krvný obeh. Uvedenému stavu hovoríme srdcová slabosť (srdcová insufi ciencia), čo sa môže prejaviť nahromadením tekutín v niektorých častiach ľudského organizmu.
Prečo nefajčiť?
Cigaretový dym škodí nielen pľúcam, ale aj srdcu a cievam. Fajčenie cigariet stimuluje srdce, aby rýchlejšie bilo a zužuje cievy. Srdce preto ťažšie prečerpáva krv. Ale nielen to:
-
znižuje zásoby kyslíka pre srdce a ostatné tkanivá
-
zapríčiňuje zrýchlenie a nepravidelnú činnosť srdca – poruchy srdcového rytmu (srdcové arytmie)
-
podporuje tvorbu krvných zrazenín (trombov) v cievach
-
môže zapríčiniť zmenu hladiny tukov v krvi, čo môže viesť ku kôrnateniu ciev .
Štatistiky svedčia o tom, že ischemická choroba srdca (vyvolaná zúžením tepien, ktoré zásobujú srdce kyslíkom) sa vyskytuje u fajčiarov oveľa častejšie ako u nefajčiarov, pričom fajčiari trpia oveľa častejšie anginou pektoris (silné bolesti na hrudníku) a majú zvýšené riziko výskytu infarktu myokardu. Srdcový záchvat alebo záchvat angíny pektoris nastane vtedy, keď srdcovný sval prechodne nedostáva dostatok kyslíka.
Nadváha – práca srdca navyše
Aj v pokoji musí srdce u ľudí s nadváhou pracovať viac, lebo ich organizmus potrebuje na zabezpečenie tej istej činnosti viac kyslíka ako u ľudí bez nadváhy. Štatistiky dokazuju, že ľudia s nadvahou maju častejšie vysoky krvny tlak a zvyšenu hladinu tukov v krvi, čo tiež zvyšuje riziko srdcovych chorob. Vyskyt srdcovych zachvatov je u osob s nadvahou častejši ako u ľudi s primeranou hmotnosťou. Riziko zavažnych ochoreni srdca – aj s pripadnou naslednou smrťou – sa zvyšuje so stupajucou nadvahou.
Stres je priťažujúci faktor
Príčinou stresu u človeka môžu byť rôzne vonkajšie faktory, napríklad problémy v zamestnaní alebo v rodine, ako aj vnútorné faktory: starosti či emocionálna skleslosť. So stresovými situáciami sa organizmus vyrovnáva okrem iného zrýchlením srdcovej činnosti (minútovej frekvencie srdca) a zvýšením krvného tlaku. Uvedená reakcia je normálna a pre telo prirodzená. Problém nastáva však vtedy, keď je telo vystavené stresu neustále, a tým aj nepretržitému pôsobeniu zvýšeného tlaku krvi.
Mrazivá zima odhalí hroziace riziká
Prečo v tomto období, dokonca o 30 % viac ako inokedy, prichádzajú ťažké srdcové záchvaty? Zistilo sa totiž, že mráz stupňuje niekoľko rizík, ktoré zaťažujú srdce a ohrozujú človeka. Preto by sme mali byť všetci zvlášť opatrní, najmä však ľudia so srdcovými ťažkosťami. V mrazivých dňoch sa totiž zahusťuje krv, následkom čoho stúpa krvný tlak. To všetko samozrejme zaťažuje srdcovú činnosť. Mrazivá zima nevytvára nové srdcové problémy, ale rozhodne zhoršuje tie, ktoré už postihnutý často prežíva. Navyše mnohí, ktorí ani nevedia, že majú skryté rôzne srdcové chyby, v tomto mrazivom období môžu odrazu pocítiť nemalé ťažkosti.
Autor článku: Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.