Vyskytuje sa u 15 percent seniorov vo veku 65 rokov, výskyt narastá na 19 percent seniorov starších ako 80 rokov. Výskyt stúpa so zvyšujúcim sa vekom, BMI, fajčením, nedostatočnou fyzickou aktivitou.
Je to senzitívne motorická porucha nervového systému charakterizovaná intenzívnym nutkaním k pohybu dolnými končatinami, resp. inými časťami tela sprevádzaná senzitívnym dyskomfortom, alebo bolesťami v postihnutých častiach tela.
Základné kritériá:
Symptómy prítomné pri diagnóze
-
Nutkanie pohybovať dolnými končatinami väčšinou spojené, alebo vyvolané nepríjemnými a znepokojujúcimi pocitmi v dolných končatinách (niekedy je toto nutkanie prítomné bez nepríjemných pocitov a prípadne okrem dolných končatín sú postihnuté horné končatiny a ďalšie časti tela).
-
Nutkanie pohybovať dolnými končatinami alebo nepríjemné pocity začínajúce, alebo sa zhoršujúce v priebehu odpočinku či inaktivity, hlavne pri ležaní, alebo sedení.
-
Nutkanie pohybovať dolnými končatinami alebo nepríjemné pocity sú úplne, alebo čiastočne odstránené pohybom ako je chodenie, preťahovanie minimálne po dobu trvania pohybu.
-
Nutkanie pohybovať dolnými končatinami alebo nepríjemné pocity, ktoré sú horšie večer alebo v noci ako počas dňa, alebo sa vyskytujú len večer a v noci.
Prejavy podporujúce diagnózu, ktoré nie sú nevyhnutné, ale ich prítomnosť pomáha v prípadnej diagnostickej neistote:
-
Periodické pohyby končatinami počas bdenia a spánku.
-
Pozitívna rodinná anamnéza.
-
Odpoveď na dopaminergnú liečbu.
Asociované klinické príznaky
-
Priebeh ochorenia.
-
Porucha spánku.
- Fyzikálne vyšetrenie a lekárske zhodnotenie.
Zvláštne príznaky
V klinickom obraze ochorenia sa objavuje napríklad trasenie, ohýbanie kolien a členkov. Prítomné sú dysestézie a parestézie, pacienti majú často problém charakterizovať svoje pocity, dávajú im rozmanité, niekedy až bizardné prívlastky (pohyb červíkov, svrbenie kosti). Vždy ide o pocity vychádzajúce z hĺbky dolných končatín a nie o povrchové fenomény. Najčastejšou lokalizáciou nepríjemných pocitov je v oblasť lýtok. V ťažších prípadoch sú postihnuté aj iné časti tela, hlavne horné končatiny. Senzorické aj motorické príznaky začínajú a horšia sa v čase inaktivity, maximum príznakov je medzi polnocou a 4. rannou hodinou. V priebehu starnutia sa intenzita choroby pomaly zvyšuje. U 80 percent pacientov sa objavujú aj periodické pohyby končatín v spánku.
Patogenéza
Patogenéza nie je objasnená. Predpokladá sa napr. porucha uvoľňovania dopamínu vo večerných hodinách.
Rozdelenie ochorenia
Primárny (idiopatický) syndróm nepokojných nôh
chorenie centrálneho nervového systému, je preň charakteristický normálny neurologický a fyzikálny nález.
Sekundárny syndróm nepokojných nôh
Diagnostické kritéria sú rovnaké či ide o idiopatickú alebo sekundárnu formu. Choroby a stavy vyvolávajúce sekundárny syndróm nepokojných nôh môžu, samozrejme, akcentovať aj symptómy idiopatického syndrómu. Najčastejšie príčiny sekundárneho syndrómu sú neuropatia, myelopatia, nedostatok železa, urémia, Parkinsonova choroba. Syndróm môže byť farmakologicky podmienený antipsychotikami, antihistaminikami, antidepresívami a pod.
Diagnóza
Zlatým štandardom objektívneho vyšetrenia spánku je videopolysomnografia. Najdôležitejší z hľadiska ochorenia je záznam pohybov končatinami (pred spaním a v spánku), latencia zaspatia, kontinuálnosť spánku a zastúpenie všetkých štádií spánku.
Liečba
Nefarmakologické postupy
Pacienti by si mali osvojiť pravidelný cyklus spánku a bdenia, čo znamená chodiť spať a vstávať v rovnaký čas. Mali by sa vyhýbať faktorom, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu a kvantitu spánku a to najmä kofeínu, čaju a kávy večer, alkoholickým nápojom a nikotínu. Epizódy syndrómu môže zmierniť teplý alebo studený kúpeľ, výmena posteľnej bielizne, trenie, masáže postihnutých končatín, chôdza, alebo mierne cvičenie pred spaním, osvojenie si pravidelného strečingu.
Farmakologické postupy
K farmakologickej liečbe patrí vylúčenie vyvolávajúcich farmák, adekvátna liečba základného ochorenia. Liekom prvej voľby sú dopaminergné látky. Po dlhodobej liečbe prekurzormi dopamínu môže dôjsť k vzniku nežiadúcich účinkov:
-
skorší nástup príznakov, zhoršenie príznakov a skrátenie účinku liečebnej dávky, rozšírenie príznakov na horné končatiny a trup.
-
rebound fenomén: ťažkosti sa po medikácii zlepšia, ale nadránom sa prejavia silnejšie. Môže byť nielen komplikáciou podávania levodopy, ale aj prejavom progresie ochorenia.
-
timeshift: symptómy syndrómu sa objavujú už počas dňa, poobede, prípadne predobedom.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia