V roku 2007 bolo hospitalizovaných pre duševné poruchy a poruchy správania 40.800 Slovákov, z toho 23.562 mužov a 17.238 žien. Z celkového počtu hospitalizovaných v zdravotníckych zariadeniach to predstavuje 3,9 percenta. Konštatuje to Ministerstvo zdravotníctva SR v Správe o zdravotnom stave obyvateľstva SR v rokoch 2006 až 2008.
Najčastejšími diagnózami hospitalizovaných boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, organické duševné poruchy a afektívne poruchy. V skupine do 15 rokov to boli poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania. Najviac hospitalizovaných pacientov v roku 2007 bolo v Košickom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Hospitalizovanosť má stúpajúci trend, v roku 2003 bolo v psychiatrických zariadeniach hospitalizovaných 37.696 pacientov, v roku 2007 to už bolo 40.800 pacientov, pričom viac bolo mužov ako žien. "Odkedy sa realizuje štatistické zisťovanie v psychiatrických ambulanciách (rok 2000), sledujeme plynulý nárast počtu psychiatrických vyšetrení i počtu prvýkrát v živote vyšetrených pacientov s výnimkou mierneho poklesu duševných porúch mužov v roku 2007 oproti roku 2006," konštatuje rezort zdravotníctva.
V roku 2007 bolo vykonaných 1.642.857 vyšetrení v 376 ambulanciách, pri ktorých sa pacientovi zistila psychiatrická diagnóza, čo je takmer o 326.000 vyšetrení viac ako v roku 2000. Na 100 obyvateľov tak pripadá približne 30 vyšetrení, pričom v Bratislavskom kraji návštevnosť ambulancií vysoko prevyšuje slovenský priemer (66 vyšetrení na 100 obyvateľov), s väčším odstupom nasledujú ambulancie Košického kraja s počtom 34 vyšetrení na 100 obyvateľov. Počet osôb s prvou zistenou duševnou poruchou v živote bol 96.737, čo je o 34.514 osôb viac ako v roku 2000. Počet osôb prijatých do ambulantnej ochrannej liečby v roku 2007 bol v Slovenskej republike 2402, v tom psychiatrickej 1049, protialkoholickej 1023, toxikomanickej 296 a sexuologickej 34 osôb. V spomínanom roku bolo hlásených 490 samovrážd, z toho 427 u mužov a 63 u žien. Najviac sa ich zaznamenalo vo vekovej skupine 40 až 59 rokov.
Najčastejším spôsobom vykonania samovraždy bolo úmyselné sebapoškodenie obesením, zaškrtením a zadusením. Vo väčšine prípadov však motív činu nie je známy. Až 94,5 percenta hlásených samovrážd tvorili prípady, v ktorých nebola udaná psychiatrická diagnóza. Hlásených bolo 829 samovražedných pokusov, najviac vo veku 20 – 29 rokov. Od roku 2003 ide o pozvoľný sústavný pokles samovražedných pokusov.
Autor článku: TASR