Výlučné dojčenie predstavuje najideálnejší spôsob ako zaistiť všetky výživové nároky rýchlo rastúceho organizmu. Od istého veku je vhodné začať podávať okrem materského mlieka (resp. umelého mliečneho prípravku) aj nemliečne príkrmy.
Prvá zásada
Čas zavedenia prvého príkrmu
U detí dojčených zavádzame 1. príkrm od ukončeného 6. mesiaca, u detí na umelej mliečnej výžive od ukončeného 5. mesiaca. Uvedený vek rešpektuje istý stupeň zrelosti obličkového, tráviaceho a imunitného systému, ktoré sú schopné adekvátne spracovať zložky inej stravy ako mliečnej. Predčasné, rovnako ako aj veľmi neskoré zavedenie 1. príkrmu prináša so sebou viaceré nevýhody. Skorým zavedením príkrmu vytláčame materské mlieko (resp. umelé), ktoré v prvých mesiacoch zavádzania príkrmov zohráva ešte stále dominantnú úlohu čo sa týka príjmu energie, vitamínov, minerálov a vody. Veľkým problémom skorého zavedenia príkrmu je nezrelosť uvedených systémov detského organizmu. Môžu sa objaviť hnačky, vracanie, neprospievanie dieťaťa, alergické prejavy a pod. Ani oddiaľovanie podania nemliečneho príkrmu nie je pre dojča prospešné. Materské mlieko či umelé prestáva kryť potrebu prísunu energie, vitamínov a minerálov, hmotnosť dieťaťa zvyčajne stagnuje. Veľa detí taktiež odmieta prijať inú potravu ako mlieko, pretože neboli nútené zvykať si na iné chute a inú konzistenciu a je pre nich väčším problémom žuť potravu ako sať mlieko. Napriek uvedeným nevýhodám stále veľké percento matiek z rôznych dôvodov a pod vplyvom rôznych osôb (žiaľ, v niektorých prípadoch aj zdravotníkov) rieši prechodnú laktačnú krízu, resp. krátkodobé stagnovanie hmotnosti dieťaťa skorým zavedením príkrmu.
Druhá zásada
Poradie jednotlivých príkrmov
Ako prvý príkrm podávame zeleninu. Pri zeleninovom príkrme zotrvávame dlhší čas, minimálne tri týždne, ideálne mesiac. Dôvodom je neutrálna chuť zeleniny, na ktorú si musí dieťa postupne zvykať. Nerešpektovaním uvedeného času a skorým podávaním ovocia, ktoré má sladkú chuť, matky vytvárajú základ neskoršieho odmietania zeleniny. Odporúča sa začať mrkvou, potom pridávame zemiak, kaleráb, karfiol, brokolicu, špenát, cuketu a pod. V zimných mesiacoch uprednostňujeme mrazenú zeleninu. Nepoužívame zeleninu dlhodobo skladovanú ani jarnú rýchlenú pre vysoký obsah dusičnanov. Dusičnany poškodzujú červené krvinky, ktoré nie sú schopné prenášať kyslík. Vzniká tzv. methemoglobinémia (modré sfarbenie kože a slizníc, ťažkosti s dýchaním) vyžadujúca si rýchly lekársky zásah.
Zeleninovo-mäsový príkrm
K zelenine postupne pridávame mäso (kuracie, morčacie, králičie, prípadne chudé hovädzie a chudé teľacie), pričom ho raz týždenne vymeníme uvareným vaječným žĺtkom. Vaječný bielok do 1. roka nepoužívame pre vysoké riziko vzniku alergických reakcií.
Ovocný príkrm a bezlepkové kaše
Druhá dávka materského alebo umelého mlieka je zamenená ovocným pyré. Využívame zelené a žlté jablká, hrušky, banány (ako jediné z citrusového ovocia je dobre tolerované), broskyne, marhule. Ovocie nesmie obsahovať kôstky, zrniečka, šupky, aby nedošlo ku vdýchnutiu.
Krátko po zavedení ovocného príkrmu je u umelo kŕmených detí možné vynechať večernú dávku mlieka a nahradiť ju bezlepkovou kašou – ryžovou alebo kukuričnou – sú bez lepku a ľahko stráviteľné. U dojčeného dieťaťa je vhodné zaviesť kašu neskôr, ideálne je poradiť sa s pediatrom. Od ukončeného 7. mesiaca u nedojčených detí a od ukončeného 8. mesiaca u dojčených nahrádzame bezlepkovú kašu mliečnou obilninovou kašou. Ak sa kaša riedi mliekom, u dojčených detí používame materské, u nedojčených iba umelé mlieko, v žiadnom prípade nie kravské mlieko. Detské mliečne kaše sú obohatené o vitamíny, minerály, niektoré aj o probiotické kultúry. Príliš veľké množstvo cukru v nich však vedie k návyku na sladké a k nadmernému energetickému prísunu a „prekŕmeniu“. Preto by sa nemali stať každodenným večerným štandardom.
Olej
Od ukončeného 10. mesiaca pridávame do hotových zeleninových a zeleninovo-mäsových pokrmov tuk. Ide o 1 lyžičku kvalitného, najlepšie olivového oleja. Nepoužívame maslo (hrozí alergia na mliečnu bielkovinu).
Mlieko a mliečne výrobky
Ich zavádzanie je odlišné u deti dojčených a nedojčených. Pre obe skupiny platí: do 1. roka nepodávame nepasterizované kravské ani kozie či sójové mlieko, ďalej vaječný bielok (riziko alergie), tvaroh (príliš vysoké množstvo bielkovín), syry (veľké množstvo bielkovín ako aj soli) a smotanu. U nedojčených detí, ktoré sú už v kontakte s bielkovinou kravského mlieka (tým, že pijú umelé mlieko vyrobené z kravského mlieka) sa odporúča pridať do jedálnička biely jogurt okolo 8. mesiaca, prípadne ovocno-jogurtový príkrm. U dojčených detí je vhodné pridať jogurt o niečo neskôr ako u detí nedojčených, v niektorých prípadoch až po 1. roku života. Pasterizované mlieko podávame od 10. mesiaca ale iba ako súčasť prípravy pokrmov, nie ako tekutinu. Mlieko a mliečne výrobky majú byť do konca 2. roka života plnotučné. Nízkotučné mlieko a mliečne výrobky nie sú pre deti vhodné.
Príkrmy do jedného roka nikdy nedosoľujeme (samotné potraviny isté množstvo soli obsahujú, dosoľovaním zaťažujeme obličky, srdce, cievy, vedieme k návyku na slané) a nedosladzujeme (návyk na sladké a riziko vysokého energetického príjmu s nárastom hmotnosti až obezity). Na dochutenie sú vhodné zelené vňate – petržlen, kôpor, pažítka.
Tekutiny
Až do obdobia zavedenia príkrmu je zdrojom tekutín materské alebo umelé mlieko. Tekutiny v tomto období dopĺňame iba v raritných prípadoch – ochorenie dieťaťa, horúčka – vždy po konzultácii s pediatrom. U dojčených detí podávame tekutiny od 10. mesiaca, u nedojčených od 6. mesiaca. Používame dojčeneckú vodu, tú využívame aj k príprave umelých mliek. Druhou možnosťou je detský čaj, ktorý podlieha prísnejšej kontrole ako čaje určené pre väčšie deti a dospelých. Prednosť dávame detským čajom v sáčkoch pred granulovanými čajmi, ktoré obsahujú i cukry. Tekutiny nedosladzujeme.
Čo nepodávať
do 1. roka: citrusové plody (výnimku tvorí banán), kiwi, ananás, mango, figy, ďatle, červené a červené bobuľovité ovocie dopestované u nás (červené jablká, jahody, višne), ríbezle, egreše; paradajky, zeler, papriku, reďkovku, chren, strukoviny, orechy; korenie (vanilka, škorica, muškátový oriešok, karí, bazalka); sladkosti a sladkovodné ryby;
do 3. roka: morské ryby a kôrovce, bravčové mäso, zabíjačkové špeciality, údeniny, huby.
Novú potravinu je nutné zavádzať s odstupom 3 – 4 dní. Uvedený časový úsek umožní sledovať reakcie tela, trávenie, rýchlosť presunu potravy črevami, jej spracovanie až po konzistenciu, frekvenciu a sfarbenie stolice. Badateľné sú aj zmeny na koži (kožná alergická reakcia). Prvé mesiace by malo dieťa dostávať výhradne doma pripravené príkrmy, priemyselne vyrobené sú určené k preklenutiu istých situácií (návšteva, nákup...) a nemajú tvoriť základ jedálnička dojčaťa.
Tretia zásada
Spôsob prípravy príkrmov
Dodržiavame hygienické zásady prípravy a skladovania príkrmov (používame čerstvé potraviny; zeleninu a ovocie umývame pod tečúcou vodou; prípravu pokrmov realizujeme čistými rukami; pri podávaní stravy umývame ruky sebe a dieťaťu; používame nerezové strúhadlo, ideálne z plastu; už raz uvarený pokrm opakovane nezohrievame, neuskladňujeme; mrazenú potravinu je vhodnejšie rozmrazovať vo vode – urýchlime proces rozmrazovania, kým pri rozmrazovaní pri izbovej teplote dávame možnosť rozmnoženiu baktérií; na prípravu príkrmov a ich podávanie používame vyhradený riad, ktorý neumývame silnými čistiacimi prostriedkami, radšej používame iba horúcu čistú vodu). Začíname podávaním varenej stravy, až po čase podávame zeleninu a ovocie bez tepelnej úpravy; využívame hlavne varenie nad parou – parením (zachovávanie cenných látok), prípadne dusením v malom množstve vody (bez oleja); pokrmy zahusťujeme zemiakmi, ryžou, zátrepkou z kukuričného škrobu – tie neobsahujú lepok. Do 3. rokov nepoužívame zápražky kvôli preprážaniu tukov.
Štvrtá zásada
Správne podávanie príkrmov
Stravu podávame iba v polohe v sede, lyžičkou, tekutiny z hrnčeka, nikdy nie bez dozoru. Dojčaťu stravu podávame, staršiemu dieťaťu pomáhame, čím ho vedieme samostatnosti pri jedení. Postupne meníme konzistenciu stravy. V 5. – 6. mesiaci podávame hladké, polotekuté kaše bez hrudiek. Využívame mixovanie a pasírovanie. V 7. – 8. mesiaci jedlo roztlačíme vidličkou, mixujeme tak, aby vznikla jemná hrudkovitá konzistencia. Začíname podávať dieťaťu aj „jedlo do ruky“ – podlhovasté kúsky zeleniny a ovocia. Od 9. – 10. mesiaca začíname jedlo iba sekať na malé kúsky. Okolo 1. roku konzistencia potravy pripomína jedlo dospelých. Podávanie potravy nevhodnej konzistencie spôsobuje rýchlu únavu dieťaťa v dôsledku čoho skonzumuje menej.
Množstvo stravy
V 6. mesiaci ide o príkrm veľkosti 1 – 2 lyžičiek 1 – 2-krát denne. Väčšina detí po podaní príkrmu vyžaduje mlieko, ktoré nemá byť dieťaťu odopreté. V 7. – 8. mesiaci je to 2 – 3-krát denne, v 9. – 11. mesiaci 3 – 4-krát denne a v 12. mesiaci 4 – 6-krát denne. U nedojčených detí môže byť počet o jeden, maximálne dva príkrmy denne viac. Okolo 1. roku života má jeden príkrm približne 150 – 200 g. Dôležitejší je však energetický obsah v príkrme než jeho celkové množstvo. Dieťaťu podávame stravu pomaly, trpezlivo. Prvé príkrmy môžeme kombinovať s materským alebo umelým mliekom. Ak dieťa odmieta potravinu, pokúšame sa ju podávať opakovane niekoľkokrát v rôznej kombinácii, rôznej chuti alebo štruktúry. Dieťa do jedla povzbudzujeme, ale nenútime. Nútenie k väčším dávkam vedie často k odmietaniu jedla či ku zvracanie. Dlhodobejšie zvyšovanie množstva prijatého jedla zase k vysokému energetickému príjmu. Ak naučíme dieťa, aby zjedlo to čo má na tanieri, učíme ho, že množstvo potravy, ktorú má zjesť je dané tým, čo je na tanieri. Dieťa tak prestáva rešpektovať vlastné pocity hladu a sýtosti. Podávanie stravy má trvať maximálne 15 – 30 minút, prebieha v príjemnom prostredí. Príjem stravy je pre dieťa aj sociálnym stimulom, preto je nevyhnutné s dieťaťom komunikovať, usmievať sa, nadväzovať očný kontakt a prejavovať mu takouto formou svoju lásku.
Nedodržanie uvedených zásad predstavuje veľkú záťaž organizmu ako celku a prispieva k rozvoju alergií, hnačkových ochorení, neprospievania a v neskoršom veku aj k ochoreniam srdcovo-cievneho systému a obezity.
Autor článku: Mgr. Slávka Mrosková, PhDr. Dagmar Magurová, PhD., časopis Bedeker zdravia