Mozgové deje, ktoré zodpovedajú za inteligenciu človeka, sú dodnes len málo prebádané. Štúdie vedeckých tímov v mnohých krajinách sveta sa v súčasnosti v súvislosti s inteligenciou zameriavajú na rôzne oblasti výskumu, napr. rýchlosť nervového prenosu, vychytávanie glukózy mozgovými bunkami, elektrickú aktivitu v určitých mozgových oblastiach, na účasť gliových, čiže podporných buniek na prenose informácií.
Podľa Daniely Ostatníkovej, vedeckej pracovníčky Fyziologického ústavu LF UK a členky Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti, sa totiž donedávna predpokladalo, že gliové bunky slúžia len na udržiavanie tvaru mozgu a zabezpečovanie jeho výživy a očisty. "Zaujímavé sú výsledky štúdie profesorky Diamond, ktorá získala vzorky zo štyroch častí Einsteinovho mozgu. Porovnávala ich so štyrmi vzorkami z tých istých oblastí mozgu jedenástich mužov rovnakého veku ako Einstein. Zistila, že medzi Einsteinom a ostatnými mužmi priemernej inteligencie nebol rozdiel v hustote, teda v počte neurónov v daných oblastiach mozgu, ale v počte podporných buniek na jeden neurón v sledovaných oblastiach súvisiacich s inteligenciou," uviedla Ostatníková.
Podľa nej vedci dnes tvrdia, že podporné bunky v mozgu, tzv. gliové bunky sú bunkami budúcnosti. "Dnes o nich vieme veľmi málo, ale možno práve ony umožňujú neurónom kvalitne pracovať." Gliové bunky sa môžu počas života človeka rozmnožovať. "Treba už len zistiť, či majú inteligentní ľudia viac podporných buniek preto, lebo viac používajú nervové bunky, ktoré glia obmýva a podporuje v činnosti, alebo je to naopak - viac podporných buniek umožňuje nervovým bunkám lepšie pracovať," konkretizovala odborníčka. Ako ďalej uviedla, podporné bunky sa vo vedeckých kruhoch pokladajú za "skrytých obrov" neurofyziológie a neurológie vôbec. "Veľa otázok na túto tému však zostáva otvorených a veľa sa ešte dozvieme o tom, ako podporné bunky dokážu stimulovať tie bunky, ktoré za nás myslia." Na otázku TASR, v ktorej časti mozgu máme štruktúry zodpovedajúce vyšším kognitívnym procesom, teda ktorou časťou mozgu premýšľame, Ostatníková odpovedala: "Predpokladá sa najväčšia účasť čelových a spánkových lalokov, ale bez ostatných častí ľudského mozgu by ani tieto veľmi špecifické a zložité nervové okruhy nemohli kvalitne pracovať." Pri uvedení príkladu Alberta Einsteina Ostatníková skonštatovala, že charakteristikou mozgov géniov ľudstva je zrejme to, že ich mozog pracoval alebo pracuje efektívnejšie. Predpokladá sa, že majú atypickú funkčnú špecializáciu mozgových hemisfér. "To znamená, že ich hemisféry sa ináč dorozumievajú a majú iné prostredie, iný 'koktail', v ktorom sa ich mozgové bunky 'kúpu'," vysvetlila odborníčka.
Podľa nej sú jedným z veľmi dôležitých faktorov už počas vývinu mozgu aj pohlavné hormóny. "Tieto okrem toho, že formujú telo, formujú aj mozog. V tejto súvislosti možno hovoriť o funkčnej špecializácii mozgových hemisfér." Každá z mozgových hemisfér je špecifická, aj keď sa obidve mozgové hemisféry navzájom dorozumievajú, každá môže prijímať informácie svojím spôsobom. Informácie hemisféry spracovávajú spolu, "vysielajú ich" a výsledkom je naše správanie a myslenie. "Kým ľavá hemisféra je analytická a systematizovaná, prijíma sekvenčné informácie, ktoré spracováva a tie sú typické pre 'vedecké typy' ľudí, pravá hemisféra je globálna, holistická, citová, empatizovaná," špecifikovala Ostatníková prácu mozgových hemisfér. Odborníčka, ktorá sa zaoberá vplyvom hormónov na ľudskú inteligenciu a nadanie, konštatovala, že hormóny sú poslami génov. Podľa nej vytvárajú vnútorné prostredie, v ktorom sa "kúpu" aj bunky mozgu. "Pohlavné hormóny, ktoré okrem toho, že z nás robia na prvý pohľad jedincov dvoch odlišných rodov, mužského a ženského; ktorí majú odlišné biologické funkcie a stavbu tela, majú svoju významnú funkciu aj vo formovaní mozgových štruktúr."
Výskumami sa zistilo, že odlišné hladiny hormónov spôsobujú odlišnú výstavbu mozgu už pred narodením a v kombinácii s ostatnými hormónmi a inými chemickými látkami v mozgu následne pôsobia na odlišné správanie a myslenie v rámci oboch pohlaví. Zistenie, že hladiny pohlavných hormónov ovplyvňujú výstavbu mozgu už dávno pred narodením, je jedným z novších objavov neurofyziológie. "Výsledky štúdií na dospelých jedincoch jasne potvrdzujú vplyv testosterónu a estrogénov na poznávacie schopnosti, na priestorové funkcie a pamäť. Kolísanie hladín v dospelosti a ich pokles v neskoršom veku naznačuje, že v dospelosti je pre funkciu mozgu potrebná určitá, a pre daného jedinca stabilná hladina hormónov," spresnila vedkyňa, ktorej práce o vplyve testosterónu na inteligenciu sú svetovo uznávané.
Autor článku: TASR