Mozog človeka je ústredný orgán nervovej sústavy a tvorí zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier. Skladá sa z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. "Obsahuje viac ako 12 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných, tzv. gliových buniek," informoval TASR neurológ Marián Kondáš z I. Neurologickej kliniky FNsP v Bratislave.
"Mozog dospelého človeka váži asi 1,5 kg a je rozdelený na dve polovice, tzv. hemisféry. Spolu s miechou tvorí centrálny nervový systém označovaný ako CNS," spresnil. Mozog spolu s miechou riadi telesné procesy, srdcovú frekvenciu a väčšinu vôľových pohybov. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy človeka je nervová bunka, neurón. V ľudskom tele je ich približne 200 miliárd. "Každá nervová bunka sa skladá z tela bunky, výbežkov a neuritu. Telo nervovej bunky má veľkosť asi 5-100 µm a výbežky nervových buniek sa zužujú na priemer približne 1 µm. Jeden výbežok nervovej bunky môže byť dlhý až jeden meter a jediná nervová bunka môže mať až 10.000 výbežkov," vysvetlil odborník.
Prácu nervových buniek v našom organizme zabezpečujú koncové platničky, ktoré sa nachádzajú na konci neuritu. Na mieste styku so susediacou bunkou sa vytvárajú spojenia tzv. synapsy. Nervové bunky sú nimi spojené navzájom, ale v periférii sa spájajú aj so svalovými bunkami. Medzi synapsami prebieha výmena informácií prostredníctvom chemických látok, ktoré sa nazývajú neurotransmitery. Približne 50 percent celého obsahu mozgu tvoria gliové bunky, ktoré obklopujú nervové. Kondáš informoval, že mozog možno veľmi zjednodušene rozdeliť na veľký mozog, malý mozog a mozgový kmeň. Veľký mozog tvorí približne 80 percent mozgovej hmoty. "Priradenie určitých mozgových činností k anatomickým mozgovým oblastiam bolo pomerne presne stanovené pri pokusoch na zvieratách a pri pozorovaní pacientov s makroskopicky viditeľnými poraneniami mozgu, napr. po nejakom úraze. Niektoré schopnosti mozgu vykazujú v závislosti od indivídua rôznu lokalizáciu strán," spresnil neurológ.
Ako dodal, dnes existuje podrobná mapa lokalizácie ľudských činností v mozgu. V čelovom laloku sa nachádzajú funkcie inteligencie, reči, charakteristiky osobnosti, ako aj riadenie pohybov. V zadnej časti veľkého mozgu, v tzv. okcipitálnom laloku, sa nachádza zrakové centrum, čiže miesto, na ktorom sa vnímajú, ukladajú a zmyslovo priraďujú vizuálne podnety. Medzimozg riadi hormonálne vylučovanie. Spánkový lalok je podľa neho dôležitý pre pamäť, rovnako ako aj pre pocity a emócie. Temenný lalok "uchováva" sluchové centrum a porozumenie reči. Pomocou temenného laloku človek "zaznamenáva" matematické problémy a hudbu.
V mozgovom kmeni sa nachádzajú nervové dráhy, ktoré spájajú mozog s miechou. Nachádza sa tam aj dýchacie centrum. Riadi dýchanie, srdcovo-cievnu sústavu a krvný tlak. V mozgovom podvesku, v hypofýze sa tvoria hormóny alebo predstupne hormónov. Malý mozog zasa podľa odborníka pripravuje pohybové programy a riadi zosúladenie pohybových priebehov. Kondáš zdôraznil, že podľa iného delenia sa mozog skladá zo sivej hmoty, ktorá je na povrchu, bielej hmoty, štyroch komôr, mozgových cisterien, subarachnoidálnych priestorov a ciev mozgu.
"Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia mozgu dochádza k rastu počtu aj veľkosti neurónov, k tvoreniu nových vzájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii," dodal s tým, že myelinizácia a gyrifikácia patria pri zrení mozgu k najdôležitejším vývojovým procesom.
Odborník tiež vysvetlil, že gyrifikácia je embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov. U človeka sa začína v 22. týždni a konči sa v 40. týždni vnútromaternicového vývinu. "V tomto čase už počet závitov a zárezov zodpovedá dospelému mozgu. Myelinizácia je zasa tvorba myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktorá sa u človeka začína v 20. týždni embryonálneho vývoja a nervové vlákna sú funkčne plnohodnotné až po jej ukončení," konkretizoval neurológ.
Autor článku: TASR