Aj keď dnes rodičia poruchy vývinu reči u detí nepodceňujú, často podceňujú čas. Uviedla to pre TASR klinická logopedička Anastázia Kormanová z Ambulancie rannej logopedickej intervencie.
"Rodičia čakajú, že je dostatok času na to, aby sa dieťa rozhovorilo. Na jednej strane je to pravda, pretože je skupina detí, ktorá v rámci svojho vývinu oneskorenie vo vývine reči časovo dobehne. My ale presne vieme už u detí od ôsmeho mesiaca, ako aj v ďalších dôležitých štádiách vývinu reči, určiť vývinové prediktory, podľa ktorých môžeme stanoviť, či nie je vývin reči nejakým spôsobom oslabený," spresnila Kormanová.
Rodič by mal logopéda navštíviť bez ohľadu na vek dieťaťa pri každej obave o jeho vývin reči. Podľa skúseností odborníčky sa rodičia s obavami zväčša zdôveria pediatrovi, ktorý ich ale často uistí, že na vývin reči dieťaťa je ešte dostatok času. Rodičia však podľa nej veľmi dobre vedia rozlíšiť, že niečo nie je v poriadku a svoje obavy by podľa nej nemali nikdy podceňovať.
Podľa skúseností odborníčky v súčasnosti nie je celkom bežnou praxou, aby rodičia navštívili logopéda už v raných štádiách života dieťaťa. "Aj vo vývine reči existujú tzv. senzitívne obdobia. Sú to obdobia, v ktorých kulminujú určité funkcie, ktoré u dieťaťa dozrievajú. Pri vývine reči a formovaní porúch vývinu reči je u dieťaťa dôležité obdobie od 0 do troch rokov," vysvetlila. Návšteva logopéda už v tomto období nie je preto podľa nej vôbec zbytočná. "Dôležité je aj obdobie správnej výslovnosti. Aj tu existuje senzitivita k tomu, aby dieťa vyslovovalo hlásky správne, pričom má určitý časový interval na to, aby malo nárok aj na jej nesprávnu výslovnosť," informovala.
Najlaickejší a najtypickejší pohľad na vývin reči dieťaťa je podľa Kormanovej predpoklad, že dieťa by malo ísť do školy po rečovej stránke dobre pripravené, aby bol jeho rečový vývoj usmernený a výslovnostná stránka ukončená. Neskorší nástup reči u chlapcov ako u dievčat má podľa nej svoje adekvátne opodstatnenie. "Vo vývine centrálneho nervového systému chlapci napredujú trochu iným spôsobom ako dievčatá. Súvisí to s procesmi myelinizácie mozgu. Chlapci preferujú skôr pravohemisférové funkcie, to znamená, že majú viac záujem o priestorové veci, kým dievčatá v dôsledku ľavohemisférovej orientácie už od útleho veku viac vnímajú tváre a zvuky. Dokonca sa uvažuje, že by v súvislosti s diagnostikou ranného oneskorenia vývinu reči mali byť pre chlapcov a dievčatá rozdielne normy," konkretizovala Kormanová.
Medzi najbežnejšie poruchy vývinu reči v rannom veku patrí oneskorený vývin reči. Buď je časový, t. j. taký, kde dieťa v danom vývinovom období nespĺňa očakávané míľniky vývinu reči alebo ide o špecificky narušený vývin reči, ktorý začína práve oneskoreným vývinom reči a presunie sa do špecificky narušeného vývinu reči. Najtypickejšou rečovou poruchou je rečová výslovnosť. Nesprávna výslovnosť niektorých hlások je pre okolie veľmi nápadná.
Ďalším problémom je zajakavosť alebo neplynulosť reči. Patria sem poruchy súvisiace s narušenou praxiou, tzv. dyspraxie alebo vývinové poruchy motorickej funkcie reči. Príčinou rečovej dyspraxie je porucha mozgu v častiach, ktoré plánujú a programujú správne pohyby svalov artikulačných orgánov, teda pier, jazyka, zubov a podobne. Dieťa s dyspraxiou má oneskorený vývoj reči, hovorí nezrozumiteľne a má zlú výslovnosť najmä na začiatku slov.
K ďalším poruchám vývinu reči patria podľa odborníčky problémy súvisiace s určitými vývinovými poruchami alebo inými diagnózami, ktoré sa nazývajú symptomatické poruchy vývinu reči, napríklad pri detskej mozgovej obrne. Kormanová upozornila, že včasná starostlivosť alebo ranná logopedická intervencia ponúka systém logopedickej služby v čo najranejšom veku, u niektorých detí už aj od narodenia. "Pretože existujú deti, ktoré majú identifikované riziko vývinu reči, u ktorých vieme, že ich vývin reči bude nejakým spôsobom narušený alebo majú potenciálne riziko vývinu reči, teda vývin reči môže byť takisto problémový," špecifikovala.
Predvídanie problémov vo vývine reči vedia odborníci odhadnúť pri vývinových poruchách. Najtypickejšou poruchou je Downov syndróm, pri ktorom prebieha vývin reči iným spôsobom. Medzi ďalšie skupiny s ohrozeným vývinom reči patria deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, chlapci a dievčatá, ktoré mali problémy so satím, chýbajúcim sacím reflexom alebo predčasne narodené deti. "Predčasníctvo" alebo prematurita úzko súvisia aj s orálnymi primárnymi funkciami. "Predpokladať, že dieťa môže mať vývin reči oslabený, sa dá už na základe neskoršieho pozorovania u skupiny detí, u ktorých vieme ako sa u nich vývin reči vyvíja. Napríklad u predčasne narodených detí vieme, že síce vo svojom vývine mnohé dobehnú, ale v rámci vývinu reči, poznávania, správania môžu mať určité oslabenia," uzavrela.
Autor článku: TASR