Koža predstavuje hranicu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Nie je však len mechanickou bariérou medzi dvoma prostrediami, je to komplikovaný orgán s mnohými dôležitými funkciami.
Ochranná funkcia
Koža nás chráni pred rozličnými mechanickými vplyvmi (tlak, trenie, pôsobenie ultrafialového žiarenia). Má významnú úlohu v termoregulácii, plní detoxikačnú úlohu. Dôležitá je jej metabolická činnosť, syntetizuje sa v nej vitamín D, prebieha v nej metabolizmus lipidov. V posledných rokoch sa zdôrazňujú imunologické procesy, ktoré v koži prebiehajú (tvorba protilátok).
Na koži sa neraz prejavia viaceré ochorenia vnútorných orgánov, metabolické poruchy. Vidno na nej únavu, nevyspatosť, podľa istých stigiem na nej dokážeme odhaliť fajčiara. Výrazne sa líši koža dieťaťa, dospelého človeka a starca. Koža poškodená chronickou expozíciou slnečnému žiareniu, či soláriom je fľakatá, zhrubnutá, vráskavá s presunmi pigmentu, s výraznejšími cievkami, v krajnom prípade aj s kožnou prekancerózou, či rakovinou.
Aká je podrobnejšia skladba kože?
Smerom od povrchu do hĺbky má 3 vrstvy:
-
pokožka (epidermis)
-
zamša (dermis, corium)
-
podkožné tkanivo (hypodermis,subcutis, tela subcutanea)
U dospelého človeka je plocha kožného povrchu 1,5 – 2 metre štvorcové. Hmotnosť kože aj s podkožným tkanivom tvorí približne 1/5 hmotnosti nášho tela. U priemerne vážiaceho jedinca je to asi 15 kilogramov. Hrúbka kože sa mení v závislosti od veku, pohlavia, anatomickej lokality, závisí aj od stavu výživy. U žien je koža jemnejšia a tenšia, muži ju majú hrubšiu, s vekom sa stenčuje vo všetkých vrstvách. Ženy majú voči mužom viac podkožného tuku.
Samotná pokožka – epidermis je najtenšia na mihalniciach alebo na trupe 0,03 – 0,1 mm, najhrubšia je na chodidlách 2 – 3 mm. Zamša aj podkožné tkanivo sú tiež najtenšie na mihalniciach. Podkožné tkanivo je najhrubšie na bruchu a v oblasti zadku, u obéznych môže v týchto miestach dosiahnuť hrúbku niekoľkých centimetrov.
Povrch kože je nerovný s vyvýšeninami a preliačeninami, koža je akoby predelená na malé políčka, čo vytvára tzv. kožný reliéf. Nad zhybmi a na miestach, ktoré sú vystavené silným mechanickým vplyvom sa tvoria aj záhyby. Na bruškách prstov, ale aj na dlaniach a stupajach sú tzv. papilárne línie, ktoré sú celoživotne nemenné, využívajú sa na identifikáciu osôb v daktyloskopii.
Farba kože závisí od jej hrúbky, od množstva a rozloženia hnedého kožného pigmentu – melanínu, od farby kožného väziva, od žlto sfarbeného karoténu v podkožnom tuku, od množstva krvného farbiva hemoglobínu a stupňa jeho nasýtenia kyslíkom.
Na povrchu kože sa nachádza emulzný film, pozostávajúci z lipidov, hygroskopických látok a vody. Svojím zložením a mierne kyslým pH ( pH 5,5 – 6,75 ) tvorí ochrannú bariéru voči chemickým škodlivinám a mikroorganizmom. Ak sa táto bariéra poruší, ľahko môžu vznikať rozličné typy ekzémov, či kožných infekcií.
V pokožke sa nachádzajú medzi keratinocytmi (bunkami pokožky) aj tzv. melanocyty, v ktorých sa tvorí hnedý pigment melanín. Počet a hustota melanocytov sú u tmavokožcov a svetlokožcov takmer rovnaké. Výsledné sfarbenie našej pokožky určuje veľkosť, počet a zoskupenie melanozómov. V pokožke sa nachádzajú aj voľné nervové zakončenia tzv. Merkelove telieska.
Langerhansove bunky sú významné elementy imunity. Pri alergickej reakcii sa ich počet zvyšuje. Ich úlohou je fagocytóza a príprava antigénu pre jeho interakciu s lymfocytmi.
Viac vrstiev buniek
Najpovrchovejšia rohová vrstva je zložená z bezjadrových buniek, husto na seba natlačených, ktoré sa z povrchu pokožky neustále odlupujú. Denne sa takto dokáže olúpať z povrchu kože 6 – 14 gramov zrohovatených buniek. Rohová vrstva je za normálnych okolností pružná, zvyšuje odolnosť kože, chráni ju proti vonkajším vplyvom a poraneniam. Aj proti UV žiareniu ( zhrubnutím rohovej vrstvy ).Vrstvy pod ňou uložené ochraňuje proti vysychaniu, pred účinkom chladu aj tepla.
Zamša (dermis, corium)
Najväčšiu časť tvoria kolagénové vlákna s rozličným usporiadaním, čo podmieňuje tzv. čiary štiepiteľnosti,významné najmä pre chirurga pre vedenie rezu a podobu jazvy. Základná substancia je amorfná tmelová hmota, má význam pri transporte živín. Je zložená prevažne z kyseliny hyaluronovej a proteoglykanov, vypĺňa priestor medzi kolagénovými vláknami. Sú tu aj elastické vlákna, chrániace kožu pred prílišným rozpínaním. Vo veľmi malom množstve sú tu retikulínové vlákna, najmä okolo potných žliaz a ciev. Z bunkových elementov sú v kóriu prítomné fibrocyty, histiocyty, mastocyty a chromatofory. Sú tu krvné a lymfatické cievy, nervy a nervové zakončenia.
Podkožné tkanivo
Spája kožu s orgánmi, ktoré sú uložené pod ňou. Tvorí ho sieť riedkeho spojivového tkaniva, v okách siete sú uložené hroznovito usporiadané tukové bunky. Spolu tvoria tukový vankúš ,formujúci obrysy nášho tela, je aj rezervoárom živín, tekutín, krvi, tvorí tepelnú izoláciu, tlmí vonkajšie nárazy. V koži a podkoží sú okrem ciev, potné a mazové žľazy, vlasové folikuly, hladké svaly upínajúce sa na chlpy a vlasy, svaly kože skróta a svalové vlákna v prsníkovej bradavke. Nechty a vlasy tvoria tzv. kožné adnexy, svoj pôvod majú tiež v koži.
Každý z nás má svoj jedinečný druh kože, s ktorým sme spokojní, či nespokojní. Treba si ho chrániť, najmä voči vonkajším vplyvom. Koža si navždy pamätá dávku UV žiarenia, ktorú za život absorbovala. Je to vzácny a potrebný orgán vyžadujúci pravidelnú celoživotnú starostlivosť a ochranu. Koža nie je len obal, je zrkadlom nášho telesného i duševného zdravia.
Autor článku: MUDr. Katarína Poláková, PhD., časopis Bedeker zdravia