Pri každej otrave hubami zohráva hlavnú úlohu rýchlosť a čas. Len nedávno zomrelo v košickej Detskej fakultnej nemocnici (DFN) na otravu muchotrávkou zelenou desaťročné dieťa. Chlapca priviezli 15. septembra na Kliniku pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny DFN v kritickom stave.
Rodičia pravdepodobne podcenili prvé príznaky otravy – vracanie a hnačky, ktoré si vysvetlili ako obyčajné žalúdočné problémy. Dieťa bolo v bezvedomí, v pokročilom štádiu orgánových zlyhaní. Po dvoch dňoch, napriek intenzívnej starostlivosti, zomrelo. Pokiaľ je postihnutý dopravený do nemocnice do 36 hodín od skonzumovania jedovatých húb, existuje nádej na záchranu. Pre TASR to uviedol mykológ Anton Janitor, vedúci vedecký pracovník Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zdôraznil, že neexistuje žiadne univerzálne pravidlo, podľa ktorého možno rýchlo, ľahko a spoľahlivo rozlíšiť jedovatú hubu od jedlej. Zároveň apeloval na každého hubára, aby nezodpovednosťou a preceňovaním vlastných vedomostí nespôsobil omyly a zámeny jedlých húb za jedovaté, ktoré by sa mohli skončiť tragicky.
Podľa štatistík sa zberu húb v čase, keď rastú prakticky všade, venuje až 80 percent populácie a práve slabé vedomosti sviatočných hubárov predstavujú najväčšie riziko vzniku otráv hubami. "Mykológovia menej skúseným hubárom odporúčajú zbierať radšej menej druhov húb, ktoré poznajú stopercentne, ako veľa druhov, ktoré poznajú len povrchne." Huby sa určujú podľa botanicko-morfologických znakov, preto by tie, ktoré ľudia nepoznajú, nemali zbierať. "Veľa húb má svojich dvojníkov, ktoré sú veľmi podobné, a preto je treba mať vždy na pamäti možnosť zámeny. Aj preto vždy zdôrazňujem, že huby pri zbere musíme vyberať zo zeme celé. Inak by sme napríklad neprehliadli "kalich smrti" u muchotrávky zelenej, ktorú si neskúsený hubár ľahko zamení s mladou bedľou. Zbierať treba aj dospelé huby, pretože na mladých plodniciach nie sú ešte morfologické znaky vyvinuté. A na otravu stačí jedna malá muchotrávka," vysvetlil mykológ. Muchotrávka zelená spôsobuje smrteľné otravy až v 95 percentách prípadov, nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Aj keď u nás rastie približne 200 druhov jedovatých húb, označenie smrteľne jedovatá má približne desať druhov. "Ak je obsah toxínov v hubách malý, otrava sa prejaví len po použití ich väčšieho množstva. Ak obsahujú vyšší obsah stabilných toxínov, ide o jedovato smrteľné huby," spresnil Janitor. Podľa neho sú niektoré huby toxické len zasurova, ale v dobre uvarenom stave sú neškodné; toxíny prudko a smrteľne jedovatých húb sú termostabilné a rozpustné vo vode. Ich jedovatosť sa preto neodstráni žiadnymi kuchynskými úpravami. Na hubové jedy sú osobitne citlivé deti a starší ľudia, ľudia s labilnou nervovou sústavou, s tráviacimi ťažkosťami a tehotné ženy. Otrava hubami sa prejavuje rôznym spôsobom, po rôznom čase a s rozdielnymi príznakmi. Bolestivé príznaky otravy sa niekedy objavia už pol hodiny po ich skonzumovaní, pri iných druhoch o niekoľko hodín až dní. Pri niektorých druhoch húb niekedy do prejavu prvých príznakov otravy prejde až 14 dní. Priebeh otravy môže byť len ľahký, pri konzumácii niektorých druhov však môže mať bez odbornej pomoci fatálne následky.
Množstvo jedovatých látok v plodniciach je podľa Janitora premenlivé a aj jedna stredne veľká plodnica môže usmrtiť dospelého človeka. Dlhé obdobie 8-12 hodín bez príznakov signalizuje otravu hubami zo skupiny muchotrávky zelenej. „Prvé príznaky sa prejavia nevoľnosťou a malátnosťou, kolikovými bolesťami žalúdka, zvracaním a hnačkami. Po troch štyroch dňoch sa stav pacienta zdanlivo zlepší, vzápätí však prichádza prudké zhoršenie a objaví sa žltačka. Pri ťažkej otrave prichádza bezvedomie a na ôsmy až 12. deň pacient zomiera na zlyhanie pečene a obličiek. Otravu s podobnými príznakmi zapríčiňuje aj ušiak obyčajný," skonštatoval Janitor.
Zákernejšími prejavmi ako u muchotrávky sa podľa skúseného mykológa otrava prejavuje u pavučinovca plyšového. "Pokiaľ má muchotrávka zelená inkubačnú dobu do 12- 24 hodín, u pavučinovca je inkubačná doba niekedy 14 až 18 dní, keď ste už dávno zabudli, že ste nejaké huby konzumovali."
Samostatné skupiny tvoria huby, ktoré svojimi jedmi pôsobia na nervovú sústavu a tráviacu sústavu, ako napr. muchotrávka červená, muchotrávka tigrovaná, niektoré druhy vláknic a pod. Spomedzi nich vyvoláva najťažšie otravy hodvábnica jedlá, ktorej konzumácia môže byť aj príčinou smrti. Do skupiny najviac jedovatých húb na Slovensku patrí ušiak obyčajný, pečiarka páchnuca, muchotrávka tigrovaná, muchotrávka zelená, hríb satanský, pavučinovec plyšový, hodvábnica veľká, strapcovka zväzkovitá, vláknica patouillardova, kališník hnedooranžový ap. Prvou pomocou pri podozrení z otravy hubami je odstránenie zvyškov jedla zo žalúdka a čriev. "U postihnutého podporujeme vracanie a podávame dostatok minerálnej, aj teplej slanej vody a nadmerné množstvo živočíšneho uhlia. Zásadne nepodávame žiadnu stravu, mlieko alebo alkoholické nápoje." Podľa slov mykológa je potrebné okamžite zabezpečiť prevoz postihnutého do nemocnice a nepracované zvyšky húb, príp. jedla poslať na mykologické vyšetrenie.
"Dobrý hubár pri každej malej neistote prezrie po návrate z lesa hubársku príručku, poradí sa so skúseným kolegom alebo navštívi mykologickú poradňu. V prípade neistoty je lepšie sa niekoľkých húb vzdať ako ohroziť seba alebo okolie na zdraví, resp. na živote," dodal Janitor.
Autor článku: TASR