Pri varení dávame zeleninu až do vriacej vody, pretože varením sa kyslík z vody uvoľní a nespôsobuje oxidáciu vitamínov obsiahnutých v potravinách. Konštatovala pre TASR Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
"Zeleninu varíme krátko, aby si zachovala tvar a polotuhú konzistenciu. Väčšie kúsky varíme alebo dusíme dlhšie, nadrobno nakrájaná zelenina vyžaduje kratšiu dobu úpravy, resp. uvarí sa rýchlejšie a tým nedochádza k veľkému ničeniu vitamínov teplom," dodala. Zeleninu solíme až ku koncu varenia a podľa možnosti používame morskú soľ.
Zároveň upozornila, že do mäsovej polievky pridávame zeleninu až pred koncom varenia. "Pokrájanú vňať petržlenu, pažítky alebo zeleru vkladáme do polievky až po odstavení zo sporáka." Valšíková odporučila variť zeleninu v čo najmenšom množstve vody a zeleninový vývar nikdy nevylievať, ale využiť ho na prípravu polievky alebo na konzumáciu.
Uvarenú zeleninu je podľa nej potrebné skonzumovať čo najskôr, pretože spolu so zemiakmi sa z nej rýchlo po uvarení stráca vitamín C. "Nespotrebovanú zeleninu treba uložiť do chladničky v uzatvorenej nádobe alebo zabalenú, aby sa zabránilo styku so vzduchom," dodala Valšíková. "Pokrájaná mrkva si zachová sviežu farbu, ak ju na oleji dusíme tesne prikrytú, špenát si zasa zachová farbu, ak sa vkladá do vriacej vody a varí sa krátko v odokrytom hrnci," prezradila. Stmavnutiu chrenu podľa nej predchádzame tým, že ho strúhame až tesne pred spotrebovaním. Do omáčky pridávame postrúhaný chren tiež tesne pred dovarením.
Na zachovanie čerstvého vzhľadu a chrumkavosti odporučila namočiť hlávkový šalát a inú listovú zeleninu odkrojenou stopkou do vody, až kým ich nespotrebujeme. Rajčiaky na šúpanie musia byť zrelé. Ak sa ťažko šúpu, Valšíková odporučila šupku zarezať ostrým nožom do kríža a plody preliať vriacou vodou. Po dvoch až piatich minútach sa budú rajčiaky dať šúpať ľahko. "Postrúhané uhorky, čerstvú alebo kvasenú kapustu, tekvicu a iné druhy zeleniny pred ďalšou úpravou nevytláčame, aby sme neodstránili vitamíny, minerálne látky a podobne," poradila. Strukoviny treba podľa odborníčky umyť a nechať močiť vo vode, v ktorej sa aj potom uvaria, deň pred varením. "Solíme ich až po varení," upozornila. Z kelu, kapusty a iných hlúbovín unikne typický sírový pach, ak počas varenia alebo dusenia na krátky čas odokryjeme hrniec. Aj keď je v našich podmienkach zelenina často upravovaná rôznymi kuchynskými postupmi, najzdravšia je jej konzumácia v čerstvom stave. "Čerstvá zelenina obsahuje množstvo vitamínov, enzýmov, minerálnych látok, antioxidantov, vlákniny, ktoré sú pre organizmus prospešné a uľahčujú trávenie. Žutie tvrdej potraviny predstavuje aj ideálnu masáž ústnej dutiny, pričom sa zvyšuje pružnosť a odolnosť ďasien a čeľustí a predchádza sa paradentóze," vysvetlila Valšíková.
Vyprážanie a fritovanie zeleniny neodporučila. Chutná a stráviteľná je však zelenina pečená v rúre. "K najzdravším spôsobom prípravy zeleniny patrí úprava na pare, ktorá v zelenine zachováva najviac výživných látok," dodala. "Výživovú hodnotu nielen upravenej zeleniny, ale aj iných jedál možno doplniť nadrobno nasekanými surovými vňaťami, ktoré pridávame do hotového jedla, šalátu, nátierky úplne na koniec, aby čo najmenej oxidovali a nestratili vitamín C," poradila Valšíková. Odborníčka upozornila, že pri spracovaní treba zeleninu čistiť a krájať nožom z nehrdzavejúcej ocele a z nehrdzavejúceho kovu alebo plastu by mali byť aj strúhadlá. Rovnako smaltované nádoby na prípravu jedál musia mať celistvý povrch, pretože otlčená glazúra spôsobuje ničenie vitamínov a zmenu chuti jedla.
Strúhanie a krájanie zeleniny je podľa nej potrebné vykonať až tesne pred varením alebo upotrebením zeleniny v čerstvom stave. "Očistenú a nakrájanú zeleninu nechávame pred použitím v prikrytej nádobe, aby mala zamedzený prístup vzduchu," uzavrela Valšíková.
Autor článku: TASR