Aromatický tekvicový olej, ktorý sa získava lisovaním tekvicových jadier dozretých tekvíc, je charakteristický silnou tmavozelenou farbou a nezameniteľnou chuťou. Podľa Anny Kozárovej, propagátorky zdravej stravy, by nemal chýbať v žiadnom modernom a zdravom jedálnom lístku.
"Tekvica, lat. cucubita pepo pôvodne pochádza zo Strednej Ameriky a jej pestovanie bolo rozšírené najmä v Mexiku. Po objave Ameriky sa začala dovážať do Európy a Ázie. Aj keď sa stala obľúbenou zeleninou, výroba tekvicového oleja sa začala oveľa neskôr," uviedla pre TASR Kozárová. V 18. storočí jedna odborná publikácia podľa Kozárovej písala o sladkom tekvicovom oleji, ktorý zmäkčuje stvrdnutú kožu. V roku 1773 Mária Terézia prikázala namiesto konzumácie v domácnostiach používať tekvicový olej v lekárňach na výrobu liečivých mastí.
Tekvicový olej má vďaka svojmu zloženiu viacero pozitívnych účinkov na zdravie. Patria medzi ne znižovanie hladiny cholesterolu v krvi, ochrana ciev pred aterosklerózou, priaznivý vplyv pri srdcovo-cievnych chorobách, obmedzovanie vypadávania vlasov a lámavosti nechtov, zlepšovanie kvality pokožky a pomoc pri ťažkostiach s prostatou.
V tekvicových semenách objavili vedci aj látky s antioxidačnými účinkami. Semená obsahujú vitamíny, minerály a stopové prvky ako E, A, B1, B2, B6, C, D, draslík, fosfor, horčík, vápnik, železo, meď, mangán, zinok a selén. "Tekvicové jadierka v porovnaní s ostatnými rastlinnými potravinami obsahujú veľké množstvo selénu, ktorý okrem podpory srdca a krvného obehu, pôsobí protizápalovo, podporuje pamäť a schopnosť koncentrácie," spresnila Kozárová.
Rastlinné oleje v porovnaní so živočíšnymi tukmi podľa jej slov nezaťažujú organizmus cholesterolom, ale dodávajú mu esenciálne zložené nenasýtené mastné kyseliny. Postup výroby tekvicového oleja je tradičný. Semená tekvíc sa po zbere umyjú a sušia, po vysušení a čistení sa posekajú. Posekané semená sa premiešajú a v stroji na miesenie sa miesia so soľou a vodou, pričom soľ chuť oleja neovplyvňuje. V ďalšom kroku vzniknutá masa prejde do nádrže na praženie, kde sa za stáleho miešania semien praží, čím sa z jadier odparuje voda. Tekvicový olej vzniká v záverečnej fáze lisovania. Vďaka lisovaniu za studena sa v tomto oleji zachovávajú všetky hodnotné látky.
Tekvicový olej je veľmi citlivý na svetlo, preto ho Kozárová odporúča uchovávať na chladnom a tmavom mieste. Vhodný je na šalátové marinády a dodáva špeciálnu chuť zeleninovým šalátom a šalátom s údeninou a hovädzinou. Je vhodný aj na zjemnenie chuti omáčok a polievok. Pridáva sa vždy len do hotových jedál a nepoužíva sa na varenie alebo pečenie.
Autor článku: TASR