Mimoriadne škodlivý vplyv fajčenia tabaku je v súčasnosti veľmi dobre zadefinovaný. Množstvo významných vedeckých štúdií preukázalo vysoké riziko vzniku srdcovocievnych ochorení, rakoviny pľúc, dýchacích ciest, iných pľúcnych ochorení, ale aj mozgovej porážky spojených s opakovaným vystavovaním sa nielen aktívnemu, ale aj tzv. pasívnemu fajčeniu. Práve na základe týchto poznatkov uzákonili viaceré krajiny zákaz fajčenia na verejných miestach ako sú bary a reštaurácie.
V niekoľkých európskych krajinách sa zaviedlo obmedzenie fajčenia aj na pracoviskách. Narastá množstvo dôkazov o tom, že zákaz fajčenia v krajinách, kde sa zaviedol, významne redukuje nielen samotné fajčenie tabaku, ale už aj výskyt respiračných príznakov medzi pracovníkmi sféry služieb a čo je mimoriadne dôležité aj pokles hospitalizácií pre akútny infarkt myokardu v celkovej populácii.
Navyše, ukazuje sa, že v krajinách s vysokou kardiovaskulárnou úmrtnosťou ako napríklad na Slovensku môže už aj relatívne malé zníženie fajčenia predstavovať mimoriadne veľký zdravotný prínos. V posledných rokoch od zavedenia protitabakového zákona vo viacerých vyspelých krajinách sa urobili následné analýzy s cieľom posúdiť, či tento zákon vlastne priniesol nejaké pozitíva a ak áno, aké.
Prvé analýzy jeden rok po zavedení protitabakového zákona zo Škótska a čiastočne aj z Veľkej Británie ukázali, že už po jednom roku od zavedenia protitabakovej legislatívy došlo k významnému poklesu koncentrácie tzv. kotinínu (metabolit nikotínu stanovovaný zo slín, ktorý je vysokošpecifickým biomarkerom prítomnosti tabakového dymu) u dospelých nefajčiarov až o 39% na úrovni celej populácie, pričom pokles kotinínu u nefajčiarov žijúcich v nefajčiarskych domácnostiach bol až 49%. Tento pokles bol spôsobený podstatným poklesom expozície fajčiarskeho dymu na nefajčiarov v dôsledku zákazu fajčenia vo všetkých verejných miestach vrátane reštaurácií, barov, diskoték a podobne, nie však napr. v automobiloch, resp. v domácnostiach. Autori tejto štúdie konštatovali, že implementácia tzv. „smoke-free“ legislatívy v Škótsku viedla v priebehu 1 roka k mimoriadne veľkému (až neočakávane veľkému) poklesu expozície nefajčiarov fajčiarskym dymom fajčiarov (tzv. „secondhand smoke“), ktorý bol najväčší u nefajčiarov žijúcich v nefajčiarskych domácnostiach.
V náväznosti na tieto pozitívne informácie z roku 2007, prišli v roku 2008 ďaľšie prekvapenia a to z Ríma. Informácie boli považované za tak významné, že ich odpublikoval jeden z najvýznamnejších svetových kardiologických časopisov v USA Circulation. V Taliansku začal platiť zákaz fajčenia 10. januára 2005 s tým, že za jeho porušenie boli zavedené pomerne tvrdé finančné sankcie pre fajčiarov, pre majiteľov obchodných a pracovných priestorov i manažérov. Zákaz sa vzťahoval na všetky interiérové verejné miesta, ako kancelárie, maloobchody, reštaurácie, krčmy, diskotéky. Autori zisťovali výskyt akútneho infarktu myokardu v oblasti Ríma a to pred zavedením protitabakovej legislatívy a 1 rok po nej. Do úvahy brali množstvo iných potenciálnych skresľujúcich charakteristík, obzvlášť čistotu ovzdušia, teplotu, vplyv epidémie chrípky, časové trendy a celkové štatistické miery hospitalizácií. Podobne ako v Írsku a vo Veľkej Británii aj v Ríme zistili významný pokles kotinínu medzi nefajčiarmi, zaznamenali pokles predaja cigariet a naopak zaznamenali značný nárast predaja produktov nahrádzajúcich nikotín, čo tiež potvrdzuje, že v Taliansku prijatý zákon skutočne viedol k redukcii aktívneho i pasívneho fajčenia.
V kontexte vyššie uvedených skutočností autori zistili štatisticky významný pokles výskytu akútneho infarktu myokardu 1 rok po zákaze fajčenia o 11,2 % vo vekovej skupine 35 až 64 ročných a u 65 až 74 ročných 7,9 %. Tento pokles bol najvýraznejší u mužov z nižších sociálnych skupín.
Keďže fajčenie medzi rôznymi sociálno-ekonomickými skupinami populácie nie je rozložené rovnomerne, predpokladá sa, že kontrola tabaku predstavuje mimoriadne dôležitý faktor pri eliminovaní zdravotných rozdielov. Hoci sa intervenovalo v rôznych smeroch, ako napr. zvýšeným daňovým zaťažením, možnosťou nikotínových liečebných kúr, ktoré hradili zdravotné poisťovne (nie však na Slovensku), obmedzili, resp. zakázali sa reklamy a sponzoring tabakového priemyslu, nie je celkom jasné, či tieto intervencie pomáhajú všetkým sociálnym skupinám rovnako, alebo viac majetnej časti spoločnosti. Všeobecne sa predpokladá, že väčší problém skončiť s fajčením bude mať skôr chudobný fajčiar ako bohatý. Uvedená štúdia z Ríma ukazuje, že zákaz fajčenia v Taliansku od 2005 má jednoznačne merateľný pozitívny dopad na zdravie obyvateľstva.
A nakoľko kardiovaskulárne ochorenia sú dnes hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku (54% všetkých úmrtí, pričom u žien je to viac ako 60%!!)), aj malý pokles, ktorý bol pozorovaný v Taliansku, môže predstavovať na Slovensku obrovský verejný prínos v zlepšení zdravia celej slovenskej populácie.
Autor článku: Doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc.