Problematiku lekárskej služby prvej pomoci a dopad svetovej hospodárskej krízy na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti dnes riešilo v Banskej Bystrici 67 členov valného zhromaždenia Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR.
Asociácia sa zhodla na tom, že poslanci NR SR neriešili zložitý problém lekárskej služby prvej pomoci (LSPP). "Zníženie rozsahu času poskytovania LSPP do 24.00 h., respektíve do 22.00 h by situáciu v značnej miere upokojilo. Teraz je však situácia v niektorých regiónoch naďalej zlá, až kritická. Všeobecní lekári pre dospelých a deti a dorast vykonávajú LSPP za 70 centov (21,09 Sk) za hodinu," informoval TASR prezident ASL SR Ladislav Pásztor. Valné zhromaždenie preto rozhodlo, že nespokojní poskytovatelia všeobecnej zdravotnej starostlivosti sa dohodnú na vzťahu medzi poskytovateľom LSPP a cene práce v LSPP. Pázstor vytvorí tím, ktorý bude rokovať s jednotlivými poskytovateľmi LSPP. Keď sa dohodnú, uzatvorí sa zmluva. Ak nie, doterajšia zmluva sa vypovie. Výkony budú fakturované poskytovateľovi LSPP. "Ak ich neuhradí, budeme ich vymáhať súdnou cestou. Náš návrh riešenia sa nedotkne občanov," oznámil Pásztor.
Súkromní lekári majú ďalší problém so znížením objemu poistného v povinnom zdravotnom poistení. Podľa ASL SR narastá počet nezamestnaných a tým aj počet poistencov, za ktorých zálohu na zdravotné poistenie odvádza štát. "Zamestnaný človek odvedie okolo 99,60 eura (3000 Sk), štát za nezamestnaného pritom len okolo 33,20 eura (1000 Sk)," vyjadril sa prezident asociácie. Takto sa potom zníži objem odvodov do povinného zdravotného poistenia, znížia sa odmeny zamestnancov a zvyšuje sa počet poistencov štátu. Podľa ASL SR sa zvyšuje v súčasnosti dopyt po zdravotnej starostlivosti. Zhoršuje sa zdravotný stav občanov, ktorí boli prepustení. Tí potom majú čas na vybavovanie zdravotných problémov. Mnohokrát občania, ktorým hrozí prepustenie, hľadajú riešenia v dočasnej pracovnej neschopnosti. ASL SR navrhla stabilizáciu príjmov zdravotných poisťovní a zlepšenie odvodovej morálky. Ďalej navrhla platbu štátu za poistencov podľa skutočného počtu nezamestnaných občanov, vrátane tvorby rezerv podľa odhadu vývoja nezamestnanosti a reguláciu dopytu po zdravotnej starostlivosti. "Pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami o cenách na rok 2009 sme pôvodne požadovali zvýšenie cien výkonov a kapitácie o viac ako 20 percent. Napokon sme žiadali len zvýšenie o infláciu 4,04 percenta, čo bolo realizované iba čiastočne. Považujeme preto za nutné upozorniť, že nie je možné, aby sme podobným spôsobom pristupovali k rokovaniam so zdravotnými poisťovňami na rok 2010, ak máme poskytovať zdravotnú starostlivosť na úrovni, v objeme, v kvalite aj dostupnosti ako na úrovni roku 2008," dodal Pásztor.
Autor článku: TASR