Na Slovensku sa čoraz vypuklejšie prejavujú dva extrémy. Na jednej strane je to vegetariánstvo či dokonca až vegánstvo, na druhej americký konzumný spôsob životného štýlu. Mnohé zdravotné problémy totiž podľa odborníkov na výživu vyplývajú z týchto spotrebných trendov.
Vývoj v spotrebe potravín bol aj jednou z hlavných tém dnešnej konferencie Nové trendy vo výžive, ktorej piaty ročník pripravilo v Bratislave Združenie pre zdravie a výživu. Témami bol aj pitný režim deti a výživové doplnky či riziká a benefity vegetariánstva. "Slovensko rieši vo oblasti výživy podobné problémy, akým čelia aj mnohé ďalšie krajiny v Európe," uviedla v tejto súvislosti predsedníčka Združenia pre zdravie a výživu Katarína Babinská. Výživovú situáciu na Slovensku dlhodobo charakterizuje nadmerný energetický príjem a nevyváženosť zastúpenia základných živín. "Nevyváženosť spotreby spôsobuje nadmerná konzumácia viacerých potravín, najmä vajec, bravčového mäsa a cukru," konštatoval hlavný hygienik SR Ivan Rovný. Na druhej strane významne pokrivkáva príjem ochranných faktorov, ako sú vitamíny B2 a C, vápnik či železo. Súčasne je strava Slovákov príliš bohatá na kuchynskú soľ, ktorej príjem je zhruba dvojnásobný oproti odporúčaniam.
Ročná spotreba mäsa na obyvateľa za ostatných 20 rokov klesla o temer 26 kilogramov, keď v roku 2008 dosiahla len 58 kilogramov. Konzumácia hovädzieho mäsa sa znížila takmer štvornásobne a v súčasnosti nedosahuje ani päť kilogramov. Na druhej strane výrazne vzrástla spotreba kuracieho mäsa a mierne aj spotreba rýb, aj tak je však stále pomerne nízka. "Zo zdravotného aspektu je alarmujúci trvalý pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov," hovorí Ľudmila Ivančíková zo Štatistického úradu SR. "Rozmanitá strava v primeranom množstve by mala poskytnúť nevyhnutné živiny pre normálny vývoj a zdravý životný štýl. Vedecké výskumy však preukázali, že tento ideálny stav sa nedá dosiahnuť u všetkých živín, resp. skupín obyvateľstva," zdôraznila Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva SR. Nedostatok živín možno do určitej miery nahradiť výživovými doplnkami, ako sú vitamíny, minerály, aminokyseliny, mastné kyseliny či bylinné extrakty, ktoré slúžia na doplnenie prirodzenej stravy.
Veľkým problémom v uplynulých rokoch bola nepodložená reklama, ktorá zveličovala vlastnosti výživových doplnkov. Od júla 2007 platí v Európskej únii smernica o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, ktorá má za cieľ chrániť spotrebiteľa pred nepodloženými, prehnanými a nepravdivými informáciami.
Autor článku: TASR