Na Slovensku vstúpil od 1. apríla 2009 do účinnosti zákona č. 87/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto novely je zlepšiť podmienky na ochranu nefajčiarov na verejných miestach vo všeobecnosti. Jedným z dôvodov novely zákona o ochrane nefajčiarov bolo regulovať fajčenia na verejných miestach podľa modelu iných krajín, ktoré prijali prísne opatrenia s cieľom ochrany nefajčiarov a zamestnancov zariadení, kde sa pred prijatím opatrení mohlo fajčiť.
Situácia na Slovensku
Na Slovensku je zakázané fajčenie na všetkých verejných miestach okrem zariadení spoločného stravovania, ktoré sú zariadeniami, kde sa vyrábajú, pripravujú a podávajú pokrmy a nápoje. Výnimku spod regulácie fajčenia majú aj kaviarne, kde sa môže fajčiť. Na druhej strane úplný zákaz fajčenia máme na verejných letiskách, vo vozidlách vnútroštátnej verejnej dopravy, na zastávkach hromadnej verejnej dopravy, v areáloch zdravotníckych zariadení, v základných a stredných školách, na vysokých školách, v školských zariadeniach, v študentských domovoch, v priestoroch detských ihrísk, v zariadeniach sociálnych služieb, v kultúrnych zariadeniach, v uzavretých športových zariadeniach, v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, kinách, na výstaviskách, v múzeách, v galériách, v zariadeniach, kde mladiství sú vo väzbe alebo v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody a v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo.
Ako je to v Európskej únii
Belgicko má od roku 2006 zákaz fajčenia na pracoviskách. Od roku 2007 platí aj zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch okrem tých zariadení, kde sa podávajú ľahké jedlá, napríklad studené jedlá, pizza, teplé jedlá, ktoré sú podávané s chlebom. Zariadenie nesmie mať viac ako 30 % z ich obslužnej plochy, v opačnom prípade sa tam fajčiť nesmie. Zákaz fajčenia platí od roku 2008 aj v školách.
Česká republika má platný zákon, ktorý zakazuje fajčenia na väčšine verejných miest akými sú úradné budovy, nemocnice, autobusové zastávky. Zákaz fajčenia na nevzťahuje na bary, v reštauráciách musí byť vyhradená miestnosť pre fajčiarov.
V Dánsku platí od augusta 2007 zákaz fajčenia v zdravotníckych zariadeniach, reštauráciách, vo verejnej doprave a na všetkých pracoviskách. Bary, ktoré majú menej než 40 m2 sú vyňaté z povinnosti zákazu fajčenia, výnimka sa vzťahuje aj na kancelárie na pracoviskách, kde v kancelárii pracuje jeden zamestnanec. Výnimku z úplného zákazu fajčenia majú aj reštaurácie, kde vyhradia fajčiarsku časť za podmienky, že sa v nej nesmie fajčiť.
Anglicko má prijatý od júla 2007 zákon, ktorý zakazuje fajčenie vo vnútorných verejných priestoroch akými sú pracoviská, bary, reštaurácie. Niektoré miesta ako hotelové izby, opatrovateľské ústavy, väzenia sú vyňaté spod zákazu fajčenia. Zákaz fajčenia sa nevzťahuje tiež na Kráľovský palác.
Estónsko má prijaté viaceré zákony za posledné obdobie, ktoré zakázali fajčenie vo všetkých uzavretých verejných miestach a pracoviskách. Medzníkom je prijatie zákona v roku 2005, kedy boli prijaté jedny z prvých opatrení na ochranu nefajčiarov a následne zákon z júna 2007, ktorým sa zákaz fajčenia rozšíril aj na bary a reštaurácie. Napriek prijatiu zákazu majú majitelia týchto zariadení možnosť zriadiť fajčiarske miestnosti.
Fínsko zakázalo fajčenie vo všetkých uzavretých verejných priestoroch po prvý raz od roku 1995. Legislatíva z tohto obdobia nechávala na dobrovoľnom rozhodnutí majiteľov zariadení, aby ochraňovali návštevníkov pred účinkami pasívneho fajčenia, čo sa však ukázalo ako neúčinné. Rozdelenie reštaurácií na dve oddelenia, jedno pre fajčiarov a druhé pre nefajčiarov sa ukázalo ako málo účinné. Preto od júna 2007 vo Fínsku úplne zakázali fajčenie vo všetkých uzavretých verejne prístupných priestoroch a pracoviskách. Fajčenie v baroch a vlakoch je napriek tomu stále dovolené v uzavretých miestach, kde sa nesmú podávať jedlá a nápoje.
Francúzsko má od februára 2007 sprísnené podmienky na ochranu nefajčiarov na verejných miestach. Fajčenie je zakázané na všetkých verejných miestach. Výnimku majú zariadenia, ktoré splnia prísne podmienky pre fajčiarske miesta. Výnimku z úplného zákazu fajčenia majú od 1. 1. 2008 bary, reštaurácie, kasína. Fajčiarske miesta môžu zaberať plochu maximálne do 20 % z celkovej plochy zariadenia a ich veľkosť nesmie presiahnuť viac ako 35 m2. Musia byť navyše vybavené ventiláciou, ktorá vymení vymieňa vzduch 10 krát počas jednej hodiny. Tlak vo fajčiarskej časti musí byť nižší než tlak v susediacich miestach. Nesmie byť zabezpečovaná žiadna obsluha, dvere sa musia zatvárať automaticky. Personál, ktorý sa stará o údržbu zariadenia môže do vstúpiť do fajčiarskej časti jednu hodinu po tom, ako odišiel posledný návštevník. Vo Francúzsku prvé opatrenia na ochranu nefajčiarov boli prijaté takzvaným Évinovým (poznámka: francúzsky minister zdravotníctva) zákonom z roku 1991, kedy vo väčšine verejných zariadení bolo dovolené fajčenie za podmienky zabezpečenia oddelených priestorov, čo sa v praxi nerešpektovalo.
Nemecko nemá prijatý zákon, ktorý by reguloval fajčenie na verejných miestach. Jednotlivé štáty napriek tomu pristúpili k regulácii fajčenia, ktoré však Spolkový ústavný súd uznal za protiústavné. Z tohto dôvodu museli štáty upraviť reguláciu fajčenia v zmysle záverov súdu. V Berlíne vstúpil od 1. 1. 2008 zákon, ktorý zakázal fajčenia na verejných miestach. Federálny ústavný súd rozhodol krátko po prijatí zákona, že malé bary sú znevýhodnené oproti veľkým barom a reštauráciám, pretože nemôžu vytvoriť fajčiarsku miestnosť. Fajčenie je dovolené v baroch po splnení podmienok. Fajčenie v baroch je povolené v prípade, že nepresahujú rozlohu 75 m2 a majú iba jednu miestnosť pre hostí. Bary nesmú podávať jedlo, nemajú tam vstup maloletí a takýto bar musí byť označený oznamom, že je pre fajčiarov. Ostatné štáty v Nemecku zakázali fajčenie v roku 2008, avšak mnohé zariadenie môžu mať oddelenú časť pre fajčiarov. Mnohé bary sú označované v Nemecku ako „fajčiarske kluby“ a týmto spôsobom je dovolené fajčenie v celom zariadení. Najstriktnejšie opatrenia na ochranu nefajčiarov prijali v Bavorsku, ktoré však v súlade s rozhodnutí ústavného súdu museli byť upravené.
Grécko v roku 2002 prijalo prvý zákon, ktorý sa týkal ochrany nefajčiarov na verejných miestach. Prostredníctvom neho sa v Grécku nefajčí na pracoviskách, vo všetkých areáloch zdravotníckych zariadení a vzdelávacích zariadení a vo verejnej doprave. V decembri 2008 parlament prijal zákon, ktorým sa rozšíril zákaz fajčenia na zastávky hromadnej dopravy osôb, na uzavreté verejné miesta vrátane reštaurácií a nočných klubov. Malé prevádzky, ktoré nepresahujú rozlohu 70 m2 majú možnosť voľby, či budú fajčiarske alebo nie. Vo väčších zariadeniach sa majitelia môžu rozhodnúť pre vytvorenie uzavretých fajčiarskych miestností, ktoré musia byť vybavené ventiláciou.
Írsko patrí medzi prvé krajiny sveta, kde bol prijatý úplný zákaz fajčenia na pracoviskách. Od marca 2004 je taktiež zakázané fajčenie na všetkých uzavretých verejne prístupných miestach vrátane reštaurácií a barov, v ktorých nie je možné zriaďovať fajčiarske priestory. Zákaz fajčenia sa vzťahuje na všetky miesta ako sú školy, úradné budovy, fajčenie v doprave vrátane taxíkov a v nákladnej doprave. Zákaz fajčenia sa nevzťahuje na väznice, opatrovateľské ústavy, psychiatrické oddelenia a hotelové izby.
Taliansko sa považuje za štvrtú krajinu vo svete, kde prijali úplný zákaz fajčenia. Od januára 2005 je zakázané fajčenie vo všetkých uzavretých verejne prístupných priestoroch vrátane barov, reštaurácií a diskoték. Na týchto miestach však môžu majitelia zriadiť fajčiarske priestory. Vo fajčiarskych priestoroch sa smie podávať jedlo, ale takéto priestory musia byť vybavené ventiláciou s vyššou výmenou vzduchu a tlak vzduchu musí byť nižší než je v ostatných miestnostiach. Fajčiarske miestnosti musia byť vybavené posuvnými dverami. Podľa posledných informácií má takéto vybavenie iba 1 % zo všetkých verejných miest. V drvivej väčšine verejných miest sa teda vôbec nefajčí. Vzhľadom k miestnej klíme však Taliani môžu fajčiť vo vonkajších priestoroch barov, kde sa fajčiť môže. V zimných mesiacoch sú priestory vonku prikryté plachtou, čo podľa právneho výkladu nie sú vnútorné priestory a fajčiť v nich je dovolené.
Litva má prijatý zákaz fajčenia na verejných miestach, kde sa podáva jedlo od januára 2007. Výnimku spod zákazu fajčenia predstavuje fajčenie špeciálne upravených cigár a vodných fajok. Fajčiť sa môže vo vlakoch na dlhých vzdialenostiach, ktoré majú vyhradené vozne.
Luxembursko má prijatý zákaz fajčenia vo všetkých vnútorných verejne prístupných priestoroch akými sú nemocnice, nákupné centrá, školy a reštaurácie. Tam, kde sa nepodávajú jedlá je fajčenie dovolené. V kaviarňach je napriek tomu fajčenie zakázané medzi 12.00 až 14.00 hodinou a medzi 19.00 až 21.00 hodinou.
Malta má prijatý zákaz fajčenie vo všetkých uzavretých verejne prístupných priestorov vrátane barov a reštaurácií. Majitelia zariadení však môžu vyhradiť fajčiarske priestory bez obmedzenia podmienok na ich zriaďovanie.
Holandsko prijalo zákaz fajčenia na verejných miestach od 1. júla 2008. Zákaz fajčenia sa vzťahuje na reštaurácie, kaviarne, nočné kluby. Fajčenie je dovolené len v oddelených miestnostiach, kde nie je zabezpečená obsluha. V známych Coffe Shops (kde sa predáva marihuana) je zakázané fajčenie tabaku alebo tabaku a marihuany, avšak zákaz sa nevzťahuje na fajčenie samotnej marihuany. Na pracoviskách, v úradných budovách, vo verejnej doprave je fajčenie zakázané od januára 2004. Od januára 2008 je zakázané fajčenia na letisku. Fajčenie nie je dovolené nákupných centrách, v obchodoch s tabakom, v herniach a konferenčných centrách od júla 2008.
Portugalsko v máji 2007 prijalo zákon, ktorým sa zakázalo fajčenie vo všetkých verejných miestach okrem tých, ktoré sú vybavené ventilačným zariadením.
Rumunsko od januára 2009 zakázalo fajčenie v baroch, reštauráciách a fajčenie v nich je dovolené iba vo fajčiarskych priestoroch, ktoré musia byť úplne oddelené od nefajčiarskej časti s adekvátnou ventiláciou. Fajčiarska časť nesmie tvoriť viac ak 50 % z celkovej plochy zariadenia.
Slovinsko prijalo v júni 2007 zákon, ktorý zakázal fajčenie vo všetkých vnútorných verejne prístupných priestoroch a na pracoviskách. Výnimku zo zákazu majú otvorené verejne prístupné priestory, špeciálne fajčiarske hotelové izby, špeciálne fajčiarske miesta v zariadeniach sociálnych služieb a vo väzniciach, a v špeciálnych fajčiarskych miestnostiach v baroch. Fajčiarske miesta musia spĺňať prísne technické podmienky a ich plocha nesmie presiahnuť 20 % z plochy zariadenia.
Španielsko od januára 2006 má právnu normu, ktorá zakazuje fajčenie v kanceláriách, v obchodoch, v nemocniciach, v školách, v kultúrnych zariadeniach a vo verejnej doprave vrátane zastávok a letísk. Zákon taktiež ukladá povinnosť majiteľom reštaurácií a barov nad 100 m2 vytvoriť fajčiarsku časť, ktorá musí byť stavebne oddelená od nefajčiarskej časti a nesmie zaberať plochu viac ako 30 % z celkovej plochy zariadenia. Zariadenia, ktoré majú menej ako 100 m sa môžu rozhodnúť, či dovolia alebo zakážu fajčenie úplne.
Švédsko má prijatý zákaz fajčenia v reštauráciách, v baroch a nočných kluboch od júna 2005. V rámci týchto zariadení je možné zriadenie fajčiarskych miest, ktoré musia splniť viaceré podmienky. Vo fajčiarskej časti sa nesmú podávať a konzumovať jedlá a nápoje a fajčiarska časť nesmie presiahnuť plochu 25 % z celkovej rozlohy zariadenia.
Autor článku: PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH, časopis Bedeker zdravia