Parkinsonovou chorobou trpí na svete približne 6 miliónov ľudí, na Slovensku sa počet pacientov s týmto ochorením odhaduje približne na 10.000 až 15.000. "Parkinsonova choroba je ochorením vyšších vekových skupín, najvyšší výskyt je po 50. roku života," konštatoval František Cibulčík z Neurologickej kliniky FNsP Ružinov Bratislava. Keďže populácia starne, možno podľa jeho slov predpokladať, že výskyt ochorenia bude ešte stúpať. Podobný trend sa však očakáva pri všetkých neurodegeneratívnych ochoreniach, medzi ktoré patrí napríklad aj Alzheimerova choroba.
Problematike neurodegeneratívnych ochorení sa venuje aj 23. Slovenský a český neurologický zjazd, ktorý sa koná v týchto dňoch v Bratislave. "Je to výborná a vyhľadávaná príležitosť vymeniť si skúsenosti jednak medzi sebou, ale aj od špičkových odborníkov z iných krajín," uviedol v tejto súvislosti predseda Slovenskej neurologickej spoločnosti Ján Benetin. Liečba Parkinsonovej choroby je stále predmetom mnohých výskumov. Podľa Cibulčíka pacienti s uvedeným ochorením pred 2. svetovou vojnou prežívali v priemere 7 až 8 rokov. Dnes drvivá väčšina z nich umiera na civilizačné ochorenia, a nie na dôsledky tejto choroby.
Pri Parkinsonovej chorobe z nie úplne jasných príčin dochádza k predčasnému odumieraniu nervových buniek. Príčin vzniku ochorenia môže byť viacero - u niekoho ide o genetické vplyvy, naopak, u iného o vonkajšie vplyvy. "V súčasnosti však nedokážeme presne povedať, čo je príčinou ochorenia u konkrétneho pacienta," konštatoval Benetin. Základnými príznakmi sú tras, svalová stuhnutosť, spomalenie pohybov, poruchy chôdze či rovnováhy. V pokročilejších štádiách ochorenie postihuje celý mozog, môžu nastať poruchy pamäte a kognitívnych funkcií. Pridávajú sa pohybové problémy, poruchy spánku, depresie, častá je aj demencia. Ochorenie však niekedy začína oveľa skôr, ako sa prejavia prvé príznaky. Podľa Benetina práve včasná diagnostika a liečba ochorenia môžu významným spôsobom ovplyvniť život pacienta i jeho okolia.
"Pacienti v pokročilých štádiách sú odkázaní na pomoc inej osoby, väčšinou rodiny alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť. To je to, čo sa snažíme najviac oddialiť," uviedol Benetin. Na Slovensku v súčasnosti neexistujú špecializované zariadenia určené pre ľudí s touto diagnózou, väčšinou sú umiestňovaní v domovoch sociálnych služieb alebo v špecializovaných zariadeniach pre pacientov s demenciami.
Autor článku: TASR