Česi majú k alkoholu, obzvlášť k pivu, špecifický vzťah, ktorý sa formoval počas mnohých generácií. Prekvapením pre mnohých môže byť aj to, že zažili aj vážne úvahy o zavedení prohibície – ešte v 19. storočí.
"V 19. storočí, keď u nás boli veľké problémy s alkoholom, s pálenkou, vedci navrhovali vytlačovať pálenku pivom, ako slabšou alternatívou, ktorá nemá také devastujúce účinky na ľudský organizmus, nie je ani taká drahá, preto nemá ani také spoločenské dôsledky v zmysle ožobráčenia rodín. Takáto debata sa skutočne viedla v odbornej tlači a zvíťazil názor, že pivo je výhodné, pretože má veľký objem a malý obsah alkoholu, a nie je takým nositeľom rizík, chorôb a spoločenských dôsledkov ako destiláty," povedal v rozhovore pre TASR František Frantík, šéfredaktor jediného českého odborného "pivného" časopisu Kvasný průmysl.
Pod názvom Kvas časopis vychádza od roku 1873, ako Kvasný průmysl od roku 1955. "Prohibícia – to je zákaz konzumácie alkoholu v istej podobe, alebo totálny. Je to vec absolútne nezdravá, to sa už v minulosti ukázalo. Je to prostriedok, ako usadiť na trhu mafiu a, myslím si, že to tu skutočne nehrozí. Iná vec je, keď sa prikročí k enormnému zdaňovaniu, čo vedie k obmedzeniu legálnej spotreby, a malo by to taký dôsledok, že ľudia by obmedzili spotrebu, legitímni výrobcovia by mali veľké problémy a niektorí z nich by zanikli, a ľudia by si spotrebu alkoholu kompenzovali iným spôsobom, menej žiaducim. Dúfam, že naši vedúci činitelia si na to spomenú a nebudú s národom v tejto oblasti experimentovať," dodal. František Frantík nedá na pivo dopustiť. Ako vyštudovaný chemik považuje tento nápoj za skvelý, osviežujúci a v primeranom množstve aj zdraviu prospešný. A 160 litrov piva na osobu – čo je priemerná ročná spotreba v Česku – nepovažuje za vysoké číslo. A to napriek tomu, že Čechom to prináša svetové prvenstvo.
"Stošesťdesiat litrov na hlavu – to je 320 pollitrov, a to vlastne nie je ani jedno pivo denne. Samozrejme, sú v tom dojčatá, ľudia do 18 rokov. Ale keď sa na to pozrieme z pohľadu súčasných poznatkov, tak dnešný trend je odporúčať mužom jedno pivo denne a ženám jedno malé pivo," argumentuje s tým, že niektorí lekári radia mužom až dve pivá a ženám jedno veľké pivo denne. Striedme pitie piva má pre ľudský organizmus údajne lepší dopad než úplné abstinovanie. Pivo totiž obsahuje látky, ktoré bránia artérioskleróze, ale aj – podobne ako červené víno – "lapače" voľných radikálov, ako aj vitamíny skupiny B. Veľmi priaznivý je aj pomer draslíka a sodíka. Látky, ktoré obsahujú chmeľ, podporujú trávenie, a niektoré druhy piva tlmia pôsobenie žalúdočných kyselín. "Z hľadiska technologického je pivo najčistejší nápoj, ktorý obsahuje najmenej škodlivých kontaminantov – pretože proces varenia ich všetky vyzráža. Takže toto všetko je dôvod, prečo si nemyslím, že spotreba piva 160 litrov na hlavu predstavuje nejaký exces, proti ktorému by bolo treba bojovať."
Na českom trhu je 48 klasických veľkých pivovarov, pričom niekoľko značiek - Pilsner Urquell, Budvar, Staropramen či Krušovice - ovláda väčšinu trhu. Tradične dominuje desaťstupňové pivo, ktoré Česi uprednostňujú nielen kvôli cene, ale aj kvôli tomu, že sa z neho príliš neopijú a môžu si v krčme dlhšie "pokecať". Stále väčšej obľube sa v Česku tešia špeciálne pivá, napríklad tzv. pšeničné nefiltrované a rôzne silné a ochutené pivá. Renesanciu zažíva aj čierne pivo, ktoré kedysi nechýbalo v žiadnej českej krčme, ale na konci éry komunizmu sa z trhu takmer úplne vytratilo. V máloktorej krčme dnes už chýba nealkoholické pivo – tých sa v Česku vyrábajú asi dve desiatky a v žiadnom prípade nejde o nariedené pivo. Takmer nulový obsah alkoholu je výsledkom pôsobenia špeciálnych kvasníc alebo iných technologických postupov.
Na trhu v ČR je až 82 mikro- a minipivovarov, ktoré varia pivo aj pre jednu jedinú krčmu. Na konci 90. rokov ich bolo 20 a v roku 2005 okolo 50. Niektoré zanikli, ale iné vznikajú. Najviac minipivovarov je v Prahe – osem. Známy je minipivovar U Fleků, U Medvídků, Pivovarský dům či Novoměstský restaurační pivovar.
Autor článku: TASR