Národný onkologický ústav (NOÚ) v Bratislave organizuje v týchto dňoch I. Dni nádorovej genetiky. Trojdňové podujatie sa koná pri príležitosti 20. výročia založenia oddelenia onkologickej genetiky NOÚ.
"Veľmi si cením, že NOÚ pomerne v krátkom období vytvoril vysoko špecializované a najväčšie onkologicko-genetické oddelenie, ktoré používa tie najpokrokovejšie metódy a kooperuje s viacerými slovenskými pracoviskami," uviedol v tejto súvislosti riaditeľ ústavu Tomáš Šálek. Toto pracovisko z titulu vývoja onkológie sa podľa jeho slov zaradí v najbližšom období medzi kľúčové odbornosti, ktoré moderná onkológia obsahuje. Oddelenie má podľa Šáleka nadregionálny charakter a jeho kapacity sú už v súčasnosti nepostačujúce. "Potrebovali by sme väčšie priestory, viac prístrojov, ale hlavne odborníkov," dodal Šálek. Nádorová genetika má pritom dôležitý význam nielen v diagnostike, ale aj v cielenej liečbe nádorových ochorení. Využitiu genetiky v cielenej liečbe sa venuje aj spomínané podujatie. Dáva priestor pre výmenu skúseností a názorov nielen z diagnostiky, ale aj liečby a prežívania pacientov.
Veľký význam má nádorová genetika pri diagnostike nádorových ochorení. Oddelenie má prístroj v hodnote 133.000 eur, ktorý určí presnú sekvenciu DNA a jednoznačnú lokalizáciu mutácie v géne, vysvetlila primárka oddelenia Denisa Ilenčíková. Potvrdenie mutácie pritom znamená, že konkrétny človek má predpoklad pre vznik rakoviny, a to aj vtedy, keď ju ešte nemá v rodine. Súčasný stav vedy vo svete však podľa Šáleka ešte stále nie je taký, aby mohli byť z hľadiska celoplošného skríningu vyšetrované takýmto spôsobom milióny ľudí. Ide totiž o finančne veľmi náročné vyšetrenia. Približne 90 percent nádorových ochorení nie je dedičných. Medzi tie dedičné však patria najmä nádory hrubého čreva, prsníka a vaječníkov, nádory mozgu, kože či mäkkých tkanív.
Autor článku: TASR