Jar patrí azda k najkrajším ročným obdobiam. Príroda sa prebúdza, v povetrí cítiť vôňu zeme, rozkvitajúcich kvetov, kríkov či stromov. „Znovuzrodenie“ života však prináša niektorým ľuďom nemalé problémy. Hovoríme o tých, ktorí trpia na peľovú alergiu. Prečo je tomu tak? Ako sa účinne brániť? Čo ju spôsobuje? Aké „spúšťače“ ju vyvolávajú?
Vieme, že najčastejším faktorom vyvolávajúcim alergickú reakciu vôbec je samotný peľ. Práve jeho výskyt v ovzduší jednoznačne ovplyvňuje klinické príznaky, pričom existuje priamy vzťah medzi množstvom peľu a závažnosťou prejavujúcich sa symptómov, príznakov. V prvom rade si treba uvedomiť významnú zásadu, že dobu kvitnutia a následného zvýšenia obsahu peľu vo vzduchu môžeme vcelku presne predpovedať podľa bežného kvetného obdobia danej rastliny (veď ľudia nie sú alergickí na všetky druhy), ktorú uvádza každá botanická príručka.
Samozrejme, že ani tu netreba byť absolútnym optimistom, lebo peľové kalendáre nie vždy zodpovedajú skutočnému kvitnutiu konkrét nej rastliny. Niekedy sa môže skutočné obdobie kvitnutia líšiť od predpokladaného i o niekoľko týždňov. Ak je dlhá a silná zima, celkom logicky sa obdobie kvitnutia posúva. Navyše, hladinu (obsah) peľu v ovzduší výrazne ovplyvňujú aj meteorologické podmienky, akými sú napríklad dážď, vietor, chlad, teplo a pod.
Keď začína sezóna
Pre lekára ako aj pre pacienta je vždy potrebná presná informácia o čo najaktuálnejšom stave kvitnutia rôznych druhov rastlín, čiže, aké peľové zrnká a v akom množstve sa nachádzajú v ovzduší, ktoré človek dýcha. V rámci stanovenia správnej diagnózy z týchto údajov vyplýva aj dôležitý anamnestický výsledok, ktorý hovorí o zhoršení alebo o prípadnom zlepšení stavu pacienta v určitom období.
Avšak, tieto informácie sú najdôležitejšie pre plánovanie a vedenie samotnej liečby. Ak sa totiž v ovzduší začne nachádzať ten „náš“ alergén, čiže peľ, v dostatočnom množstve, nastupujú klinické príznaky. Aby sme zabránili týmto nepríjemným prejavom, musíme včas užiť svoje lieky.
Výhodou je aj to, že vo „svojom“ období si pacient môže, či skôr musí, upraviť denný režim napríklad tak, že chodí podstatne menej na prechádzky do kvitnúcej prírody. Ak sa dá, v čase najintenzívnejšieho kvitnutia sa alergikom odporúča navštevovať tie pásma, kde kvitnutie ešte nezačalo, napríklad Vysoké Tatry. Na základe mnohoročných skúseností (informácií) spracováva centrála vo Viedni jednotlivé údaje z európskych peľových staníc, čo umožňuje vydávanie pravidelných peľových kalendárov. Je to akýsi dokument – mapa, ktorý po jednotlivých mesiacoch zachytáva výskyt peľu vo všetkých krajinách Európy.
Tento kalendár je dôležitý pre každého alergika, v ktorom si nájde aktuálnu „peľovú“ situáciu po jednotlivých mesiacoch, v jednotlivých krajinách. Čiže, každý alergik vie o spáde peľov v iných krajinách, čo má nemalý význam vtedy, ak sa chystá niekde vycestovať.
Alergénny peľ
Peľové zrná patria medzi inhalačné (vonkajšie) alergény. Peľ je reprezentantom samčieho orgánu kvetu – tyčinky a predstavuje rozmnožovacie teliesko Jeho viacvrstvová membrána obaľuje plazmatický obsah. Táto je vo vode dobre rozpustná, čiže je dobre rozpustná aj v tekutinách sliznice nosa a dýchacích ciest, do ktorých sa potom veľmi rýchlo uvoľňujú bielkovinové zložky, ktoré vyvolávajú alergie – tzv. alergénne zložky.
Veľkosť peľového zrna je od 0, 02 mm ( čo je hrúbka asi jednej tretiny vlasu) až do 0, 07 mm. Alergiu však obyčajne vyvolávajú menšie pele. Podmienkou vzniku alergie človeka na peľ je jeho dostatočné šírenie do ovzdušia. To sa deje u tých rastlín, ktorým hovoríme že sú vetrosprašné, ktorých peľové zrná sa šíria pomocou vetra, aby oplodnili samičí orgán, čiže bliznu rastliny. Vzdialenosť, do ktorej môže peľové zrno doletieť, závisí od jeho tvaru, veľkosti a aktuálneho prúdenia vzduchu.
Bežné peľové zrno môže preletieť 50 až 100 kilometrov. Ak sa dostane do veľkých výšok, môže byť dopravené aj do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov. Vzhľadom na to, že sa pele dostávajú do veľkých výšok, je vetranie aj na vyšších budovách – poschodiach, najmä počas teplých dní, vlastne vpúšťaním peľu do bytu. Zistilo sa tiež, že industrializácia a s ňou spojené všeobecné znečistenie vzduchu exhalátmi, sa podieľa na zmene štruktúry peľových alergénov. Preto pele rastlín, ktoré vyrastajú vo výrazne znečistenom prostredí, napríklad výfukovými plynmi pri cestách, sú pre alergikov agresívnejšie.
Pri čistení ovzdušia od peľu hrá dôležitú úlohu samotný dážď. Dážď miernejší, ale dlhšie trvajúci, je pre alergikov užitočnejší. Pri intenzívnejšej búrke sú totiž peľové zrnká strhávané rýchlo, čím dochádza k ich deštrukcii a následne k uvoľneniu spomínaných bielkovinových alergénov na ich povrch. Na vzniku alergie sa podieľajú rodinná, osobná a pracovná anamnéza. Komplexná diagnostika alergie si vyžaduje fyzické vyšetrenie, laboratórne testy, kožný test či funkčné vyšetrenie pľúc.
Autor článku: prof. MUDr. Peter Pružinec, CSc., časopis Bedeker zdravia