Jarné oteplenie prebudilo vo voľnej prírode parazity kliešte, nebezpečné v tomto období hlavne pre domáce zvieratá, neskôr aj pre ľudí. Aktuálnu situáciu na Slovensku monitorujú pracovníci Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach a Bratislave, podľa ktorých je najvyšší čas začať s prevenciou.
Na juhu východného a západného Slovenska v lužných lesoch okolo Dunaja, Ipľa či Moravy, aj riek Bodrog a Laborec až po Michalovce a Trebišov sa v "plnej kráse" objavil náš najväčší kliešť pijak lužný. Ako uviedol pre TASR riaditeľ Parazitologického ústavu SAV v Košiciach Branislav Peťko, rovnako aj v suchších oblastiach Slovenského krasu či Krupinskej planiny sa "teší" jarnému počasiu jeho príbuzný pijak stepný. Vyznačujú sa typickou bielo-hnedou kresbou na chrbtovom štítku, čo im prisúdilo prezývku "maskáčové". Ich hlavná sezóna vypukne v apríli a sprevádza ju v miestach výskytu takzvané krvomočenie psov.
Ako informoval Peťko, ide o parazitárne ochorenie babezióza spôsobené jednobunkovým parazitom Babesia canis, ktorý napáda červené krvinky psovitých mäsožravcov. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, nechutenstvom a "smutnou tvárou" našich miláčikov asi po týždni od napadnutia infikovaným parazitom. Potom nastúpi anémia a žltačka a nakoniec sa objaví červenohnedý moč ako kofola. "To je už najvyššie varovanie, že je potrebné vyhľadať veterinárnu pomoc," upozornil výskumník. Neliečený psík totiž do niekoľkých dní uhynie na zlyhanie obličiek. Babezióza psov sa na Slovensku objavila začiatkom nového storočia, no teraz je už rozšírená spolu s pijakmi po celom južnom Slovensku. Dokonca je aj v Košiciach, potvrdil Peťko, ktorý prvé exempláre pijakov lužných nazbieral v košickej záhradkárskej oblasti pod Furčou v roku 2006, prvý prípad babeziózy psa, ktorý neopustil mesto, diagnostikovali na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach rok predtým.
Infikovanosť pijakov lužných sa v niektorých južných oblastiach pohybuje až do 30 percent. To znamená, že takmer každý tretí kliešť-pijak môže vyvolať ochorenie. Psia babezióza, pripomenul Peťko, našťastie nie je prenosná na človeka. Pijaky sa opäť uložia na letný spánok po odkvitnutí agátu v máji až júni a objavia sa opäť koncom augusta. V letnom období ich vystrieda kliešť obyčajný. V teplejších oblastiach južného Slovenska ho nachádzame už teraz koncom marca. Ten však už vie narobiť problémy nielen zvieratám, ale aj ľuďom. Prenáša na ľudí zápal mozgových blán, lymskú boreliózu, vrátane zvierat, ale aj ďalšie infekčné a parazitárne ochorenia. Kliešť obyčajný, spresnil Peťko, sa vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch po celom Slovensku, dokonca v letných mesiacoch aj v horských rekreačných oblastiach do nadmorskej výšky 1000 až 1200 m. "Proti kliešťom je nutná preventívna ochrana. Je to predovšetkým prehliadka tela po každom návrate z prechádzky v lese alebo parkoch s prízemnou krovitou a trávnou vegetáciou. Účinné sú protikliešťové repelenty pre ľudí i zvieratá v rôznych aplikačných formách. Od šampónov a sprejov po psie obojky alebo kvapky na kožu. My sa môžeme pred kliešťovou encefalitídou dať zaočkovať. Pre psy je dostupná vakcína proti lymskej borelióze. Je najvyšší čas začať s prevenciou," dodal Peťko.
Autor článku: TASR