Občania Európskej únie konzumujú približne také množstvo alkoholu, ako pred štyrmi rokmi. Slováci sa od európskeho priemeru v podstatných ukazovateľoch veľmi nelíšia. Vyplýva to z dnes publikovaných výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý si všímal názory ľudí na Starom kontinente, ktorému pripadá prvenstvo v konzumácii alkoholu z celosvetového hľadiska. Prieskum sa uskutočnil v októbri 2009 na vzorke niečo cez 27.000 opýtaných (na Slovensku 1006 respondentov). Prvýkrát sa v rámci prieskumu skúmala aj informovanosť o vplyve alkoholu na zdravie.
Počet abstinentov, teda tých, ktorí nepili alkohol ostatných 12 mesiacov, dosiahol v EÚ priemer 24 percent (2006 - 25 percent), na Slovensku je to 22 percent. Obe strany amplitúdy tvoria Portugalsko (42 percent) a Taliansko (39 percent), resp. Dánsko (sedem percent) a Švédsko (desať percent). Prvú trojku v percentuálnom podiele konzumentov tvoria Dáni, Švédi a Holanďania (88 percent). Z tej skupiny ľudí, ktorí uviedli, že siahli aspoň raz po poháriku za ostatný rok, si dalo 88 percent (2006 - 89 percent) alkoholický nápoj aj za ostatný mesiac. V týchto dvoch ohľadoch sa "alkoholová" mapa oproti roku 2006 až na malé výmeny poradia takmer v ničom nezmenila. Pre ďalší priebeh zhodnotenia odpovedí sa pracovalo už len s upravenou vzorkou tých, ktorí uviedli konzumáciu alkoholického nápoja.
Vo frekvencii pitia vedú Portugalčania - až 43 percent pije na dennej báze. To isté robí 25 percent Talianov, 23 percent Španielov, Slováci sú so štyrmi percentami siedmi v rebríčku od konca. Na Slovensku uviedli štyri percentá respondentov, že pijú štyri- až päťkrát do týždňa, 15 percent ďalších dva- až trikrát, 30 percent raz za týždeň, 27 percent priznalo pitie dva- až trikrát za mesiac a mesačne raz konzumuje alkohol 20 percent Slovákov. Počet "pijanov" narástol najviac v Slovinsku a Rumunsku, v oboch prípadoch narástla skupina denne pijúcich o štyri percentuálne body oproti roku 2006. Respondenti vo vekovej skupine 15- až 24-ročných sú náchylní dať si päť a viac drinkov pri jednej príležitosti, čo potvrdilo narastajúce rozšírenie tzv. nárazového pitia za účelom čo najskoršieho navodenia stavu opitosti. V tejto "disciplíne" majú vedúcu pozíciu Íri, 44 percent z nich uviedlo, že pilo päť a viac drinkov aspoň raz týždenne za ostatný rok. U Slovákov sa táto časť populácie pohybuje na úrovni 17 percent (3. miesto od konca), čo je klesajúci trend oproti roku 2006.
Európania nemajú problém s akceptovaním pravidiel obmedzenia konzumácie alkoholu: 89 percent podporuje vekový limit 18 rokov pre pitie alkoholu a 73 percent je za stanovenie povolenej hranice alkoholu v krvi pre vodičov. Z respondentov len 27 percent vedelo povedať, aký je limit v ich krajine. Diapazón v EÚ je široký: v štyroch krajinách je nulová tolerancia k opitým vodičom, okrem Slovenska sú to Česká republika, Maďarsko a Rumunsko. Najvyššia miera tolerancie je vo Veľkej Británii a Írsku (0,8 promile). Najlepší boli Česi (75 percent), Slovensko patrilo s 55 percentami k lepšej tretine v rebríčku najlepšie informovaných obyvateľov členských krajín, v Taliansku a na Cypre žiaden z opýtaných nevedel povedať limit (pre obe krajiny 0,5 promile).
V otázke zodpovednosti spätej s pitím by mal byť zodpovedný len každý za seba. Myslí si to 74 percent opýtaných Slovákov (najvyšší podiel v celej únii), 25 percent si myslí, že by mali zakročiť autority, aby ochránili jedinca od vplyvov alkoholu a jedno percento nevedelo odpovedať. Pre porovnanie: Taliani alebo Maďari (66 a 65 percent) si myslia, že vláda má väčšiu zodpovednosť ako jednotlivec (27 a 33 percent). Prieskum potvrdil tiež v jednom z indikátorov spätosť Slovákov s cenou alkoholu: 49 percent opýtaných by si kupovalo menej alkoholu, keby jeho cena stúpla o 25 percent. Opäť je to najväčší podiel zo štátov európskej dvadsaťsedmičky, oproti tomu napríklad pod vplyvom zdraženia by svoje správanie v tejto veci zmenilo len 17 percent Dánov, 18 percent Slovincov a 19 percent Holanďanov.
Slováci najviac podporujú myšlienku, aby bolo v každej členskej krajine zakázané pitie mladistvých (napríklad v Portugalsku, Veľkej Británii, či Španielsku exaktne nie je). Za tento zákaz sa vyslovilo 92 percent opýtaných, 84 percent podporuje aj varovné texty na etiketách fliaš pre tehotné ženy a vodičov (v EÚ priemer 79 percent).
Autor článku: TASR