V súčasnosti patrí hluk k najrozšírenejším škodlivinám životného a pracovného prostredia. Bežná zvuková kulisa v byte alebo štebot vtákov dosahuje hranicu 40 decibelov, ľudské uši začína hluk obťažovať nad hranicu 60 decibelov a za rizikový hluk sa považuje hodnota 85 decibelov. Uviedla to pre TASR Jana Jurkovičová z Ústavu hygieny.
Zvuk je fyzikálna veličina, ktorá nás obklopuje už v prenatálnom období života. Na zvuky reaguje už plod vo vnútri maternice, dokonca ich dokáže aj rozoznávať. Na rozdiel od zvuku je hluk charakteristický negatívnym pôsobením na organizmus. "Je definovaný ako každý rušivý, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný, či škodlivý zvuk. Nadmerný hluk môže viesť k poruchám sluchu. Hluková záťaž populácie dnes pochádza v 40 % z pracovného a v 60 % z mimopracovného prostredia," konštatovala Jurkovičová. Človek dokáže vnímať 300.000 rôznych zvukov frekvencie 16 - 20.000 Hz a hlasitosti 0 - 130 dB. S občasným hlukom sa ucho vyrovná a krátkodobo zvládne bez poškodenia aj vyššie hladiny. Trvalá záťaž hlukom ho však môže nezvratne poškodiť.
Orgán, ktorým vnímame zvuky, je slimák vo vnútornom uchu. Obsahuje veľmi tenkú vrstvu buniek, ktoré sú schopné unikátnej premeny mechanickej energie zvukového vlnenia na elektrický impulz, ktorý putuje do mozgu. "Tieto bunky sa embryologicky vyvinuli z nervového tkaniva, ktoré je charakteristické tým, že na rozdiel od embryonálneho vývoja počas ľudského života bunky strácajú schopnosť delenia," vysvetlila a dodala, že počet vláskových buniek vo vnútornom uchu je stabilný a človek ich má asi 20.000. "Jemné vláskové senzorické bunky vystavené opakovane nadmerným dávkam hluku sa poškodzujú. Čím viac sa ich poškodí, tým menej človek počuje. Výsledkom je trvalé poškodenie sluchu," varovala Jurkovičová.
Zároveň vysvetlila, že v mozgu a ostatnom nervovom tkanive máme pomerne dobrú zásobu rezervných buniek, ale v uchu žiadne rezervné bunky nie sú. "Každá zničená bunka vo vnútornom uchu je definitívne stratená a nenahraditeľná," upozornila. Škodlivým fenoménom súčasnosti sú podľa odborníčky slúchadlá v ušiach, najmä u mladých ľudí. "Keď si pustíme rádio, zvukové vlny sa šíria do celého priestoru, ak si strčíme do zvukovodu slúchadlá, zvuk sa nemá kam šíriť a mechanické zvukové vlny sa koncentrujú priamo do ucha," povedala. Podľa zahraničných štúdií sa úroveň počutia zhoršuje každou generáciou a v priebehu minulého storočia sa prah počutia posunul približne o päť decibelov. Intenzívna hudba púšťaná do uší môže pri dlhodobom používaní spôsobiť zvýšenie prahu počutia a zvýšiť riziko straty sluchu. Aj keď odborníci stanovili hranicu hluku, ktorá môže poškodiť vnútorné ucho, hluk nepôsobí nepriaznivo len na sluchové orgány, ale na celý organizmus. Hluk od 65 decibelov vyššie negatívne ovplyvňuje vegetatívny nervový systém, ktorý automaticky reguluje všetky naše telesné pochody. Môže zvyšovať produkciu stresových hormónov, spôsobovať zvýšenie krvného tlaku, zrýchlenie pulzovej a dychovej frekvencie, zvýšenú sekréciu tráviacich štiav. U vnímavých jedincov sa v dôsledku dlhotrvajúcej expozície hluku môžu vyvinúť trvalé zmeny v podobe zvýšeného tlaku a ischemickej choroby srdca.
"Aj keď je hranica vnímania hluku u každého jedinca individuálna, hluk po psychickej stránke obťažuje, vyrušuje, znervózňuje. Narúša aj proces koncentrácie, sťažuje proces učenia a vzájomnú komunikáciu. Ovplyvňuje aj kvalitu spánku," dodala Jurkovičová. Pre ucho je podľa odborníčky veľmi dôležité obdobie ticha, počas ktorého sa môže sluchový orgán zregenerovať. Aj keď, na rozdiel od zraku, naše uši počujú aj keď spíme. "Jediná cesta je chrániť si sluch od detstva a mladosti, dopriať ušiam čas na oddych a regeneráciu a nevystavovať ich sústavne nadbytočným decibelom," uzavrela Jurkovičová.
Autor článku: TASR