Bakteriálne zoonózy (choroby spoločné pre zvieratá a ľudí) majú významné zastúpenie medzi zoonózami sveta. Medzi tie najvýznamnejšie s prírodnou ohniskovosťou, vyskytujúce sa na území centrálnej Európy, patrí: Lymská borelióza, Leptosiróza, Yersinióza, Listerióza a Tularémia.
Leptospiróza
Táto prírodno-ohnisková zooantroponóza je charakteristická sezónnosťou s výskytom prevažne od jari do jesene. Výskyt leptospirózy je ovplyvňovaný premnožením drobných hlodavcov, ktoré sú hlavným rezervoárovým druhom. Ľudia sa nakazia obyčajne nepriamo, prostredníctvom kontaminovanej vody, pôdy, potravinami, alebo pri jatočnom spracovaní zvierat. Jednotlivé formy leptospirózy ľudí sa označujú ako Weilova choroba, poľná horúčka, choroba pastierov svíň, horúčka ryžových polí a pod. Vo väčšine prípadov prebieha leptospiróza s príznakmi benígne prebiehajúceho, chrípke podobného ochorenia. Leptospirózu ľudí je možné charakterizovať ako akútne horúčkovité ochorenie, manifestujúce sa príznakmi postihnutia CNS, obličiek, pečene a hemorágiami. Pre stanovenie diagnózy je okrem klinického vyšetrenia rozhodujúce i laboratórne vyšetrenie. Prevencia pri leptospiróze sa vykonáva komplexne, je zameraná na znižovanie populačnej denzity, deratizáciu a preventívnu vakcináciu.
Tularémia
Akútna bakteriálna choroba postihujúca voľne žijúce zvieratá, najmä zajace. Choroba je rozšírená po celom svete, pôvodca Francisella tularensis cirkuluje vo vonkajšom prostredí v populácii voľne žijúcich stavovcov a článkonožcov, nezávisle od človeka. Kliešte, ovady a pod. sa infikujú cicaním krvi na infikovaných zvieratách a následne šíria nákazu. Človek sa často infikuje poranením pri odchyte, pri sťahovaní kožiek, spracovaní mäsa. Ďalšou cestou prenosu infekcie je vdýchnutie aerosólu, prachu kontaminovaného exkrementami a pod. Jej spoločným klinickým príznakom je zvýšená telesná teplota a celková slabosť. V mieste vstupu infekcie vzniká zápal a neskôr vred. Diagnóza sa stanoví na základe klinických príznakov, avšak rozhodujúca je laboratórna diagnostika. Zanedbateľná nie je ani osveta, hygiena a využívanie ochranných prostriedkov u zvlášť exponovaných pracovníkov v poľnohospodárstve, ako aj preventívna vakcinácia.
Listerióza
Bakteriálna infekčná choroba zvierat a ľudí, ktorá môže prebiehať v niekoľkých klinických formách. Hlavným prameňom nákazy sú domáce a voľne žijúce cicavce, vtáky a plazy. Pôvodca sa do vnímavého organizmu dostáva cez zažívací trakt, príjmom kontaminovaného krmiva, aerosolom – priamym kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo jeho exkrementami, prenosom infekcie z matky na plod. Hlavnými klinickými príznakmi u ľudí sú horúčka, strnulosť šije, záchvaty, zlá koordinácia pohybu, bolesti hlavy, meningitída, meningoencefalitída, abcesy v CNS a aborty. V prevencii listeriózy je nevyhnutné dodržiavať hygienické predpisy, pravidelnú deratizáciu, dostatočnú tepelnú úpravu mäsa a používanie ochranných prostriedkov.
Yersinióza
Patrí medzi významné bakteriálne zooantroponózy, ktorá je sprevádzaná i veľmi ťažkými hnačkami. Yersínie spôsobuj nekrózu lymfoidného tkaniva a následne sa dostávajú do ďalších orgánov a tkanív, pričom môžu vyvolať ťažké septické stavy. Človek sa infikuje alimentárnou cestou priamo potravinami z infikovaných zvierat alebo nepriamo ich výlučkami, kontaminovanou vodou a pod. Typickými klinickými príznakmi je horúčka, vracanie, gastroenteritída, lymfadenitída a sepsa. Pre stanovenie diagnózy je rozhodujúce laboratórne vyšetrenie. Y. pseudotuberculosis zas spôsobuje infekčnú chorobu. Rezervoárom sú hlodavce, voľne žijúce zvieratá a vtáctvo.
Nákazu spôsobuje hydina a jej produkty. Y. pestis spôsobuje mor. V dávnej minulosti boli morové epidémie s 30 – 50 percentnou úmrtnosťou pohromou ľudstva. Hlavným prameňom nákazy sú hlodavce (potkan, myš, hraboš) a mnoho ďalších druhov cicavcov. Vektorom prenosu infekcie sú blchy a vstupnou bránou je miesto poštípania alebo dýchacie cesty. V súčasnosti sa choroba vyskytuje v krajinách Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a krajín Blízkeho a Stredného východu. Klinicky sa choroba manifestuje ako bubonický mor, septikémia, meningitída alebo kožná forma. V prevencii moru je nevyhnutné dodržiavať hygienické predpisy, karanténu, pravidelnú deratizáciu a dezinsekciu.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia