Väčšina pacientov s astmou si myslí, že dýchavičnosť, kašeľ, či iné obmedzenia sú neoddeliteľnou súčasťou astmy, no nevedia, že pri správnej liečbe by ich v bežnom živote nemali obťažovať žiadne alebo len minimálne príznaky. Zvýšiť povedomie o ochorení má aj dnešný Svetový deň astmy, ktorý prichádza s mottom "Svoju astmu môžete mať pod kontrolou".
Pri príležitosti tohto dňa organizuje Združenie astmatikov Slovenskej republiky (ZASR) meranie vitálnej kapacity pľúc spirometriou na plavárňach v Bratislave a Trenčianskej Turnej. Uskutoční sa aj modelová hodina "Astma aerobicu", ktorý učí správne dýchať, posilňuje srdcovocievny systém, spevňuje dýchacie a brušné svaly, čo sa odzrkadľuje na funkcii pľúc. Cvičenie sa bude konať 12. mája v športovej hale Mladosť v Bratislave. Ako na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave vysvetlila prezidentka ZASR Klára Kossárová, združenie je pacientskou organizáciou a okrem šírenia osvety buduje aj vzťahy a kontakty medzi ľuďmi chorými na astmu a príbuzné ochorenia. Členom združenia sa môže stať každý, stačí vyplniť elektronický formulár na internetovej stránke združenia. Členstvo v tejto organizácii je bezplatné.
Astma je v súčasnosti považovaná za civilizačné ochorenie s neustálym nárastom jeho výskytu. Celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí. Typickými príznakmi ochorenia sú napríklad kašeľ, tlak na hrudníku dýchavica, pískavé dýchanie, pocit prekážky pri dýchaní či nepokoj a nespavosť. Ochorenie významne ovplyvňuje kvalitu života človeka a bráni pacientom v bežných aktivitách. Ako vysvetlil Ivan Majer z Kliniky pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, diagnostika ochorenia si vyžaduje viaceré vyšetrenia, ako je funkčné vyšetrenie pľúc, alergologické kožné testy, ktoré sú najdôležitejšie a spirometria - teda analýza vydychovaného vzduchu oxidu dusnatého.
Väčšina pacientov si podľa jeho slov vyžaduje dva druhy liekov: preventívne protizápalové lieky a úľavové lieky. Dôležitou súčasťou je však aj nefarmakologická liečba v podobe pravidelného športu. Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu Petra Pružinca však mnoho pacientov astmu podceňuje. Ochorenie je chronické, pretrváva u pacienta roky a preto si ho niekedy ani neuvedomuje. Aj to je jedna z príčin, prečo je podľa Pružinca ochorenie neskoro diagnostikované. Značný vplyv na astmu má okrem genetických predpokladov aj životný štýl a stále sa zhoršujúce životné prostredie - neprestajne sa zvyšujúca koncentrácia exhalátov v ovzduší spolu s čoraz agresívnejšími alergénmi.
Autor článku: TASR