Rozsiahla medzinárodná štúdia, ktorá trvala desať rokov, nezistila jednoznačnú súvislosť medzi používaním mobilov a mozgovými nádormi. Vyplýva to zo zistení, ktoré v utorok zverejní časopis International Journal of Epidemiology.
Na štúdii sa zúčastnilo 12.848 probandov z Austrálie, Dánska, Fínska, Francúzska, Izraela, Japonska, Kanady, Nemecka, Nového Zélandu, Nórska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie. Mobily podľa vedcov nezvyšujú riziko meningeómov, často sa vyskytujúcich nezhubných nádorov, ani gliómov, zriedkavého, ale nebezpečného mozgového nádoru. Meningeóm alebo glióm malo 5150 účastníkov štúdie, ktorej objednávateľom bola Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), súčasť Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Jednoznačné potvrdenie alebo vyvrátenie súvislosti medzi mobilmi a mozgovými nádormi si však vyžaduje ďalší podrobný výskum, zdôraznilo 21 zúčastnených vedcov. "Výsledky nám nedovoľujú jednoznačne vyvodiť záver, že existuje riziko spojené s používaním mobilov... Takisto je však predčasné povedať, že žiadne neexistuje," povedal pre agentúru Reuters riaditeľ IARC Christopher Wild.
Výsledky štúdie s napätím očakávali mobilní operátori a iniciatívy, ktoré vyjadrili obavy, že mobily môžu zapríčiňovať vznik mozgových nádorov. Podľa Wilda je však jedným z problémov štúdie skutočnosť, že za obdobie jej trvania sa výrazne zvýšil počet používaných mobilných telefónov, ako aj spôsob telefonovania. Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) uviedla, že koncom roka 2009 zaznamenala globálne okolo 4,6 miliardy zákazníckych zmlúv. Nepresnosti môže spôsobiť aj metóda zhromažďovania údajov, keď sa výskumníci probandov pýtali, ako dlho počas uplynulých desiatich rokov telefonovali a pri ktorom uchu si držali mobil. Dáta napríklad naznačujú, že pravidelní používatelia mobilov sú vystavení menšiemu riziku mozgového nádoru ako ľudia, ktorí mobil nikdy predtým nepoužili. Toto riziko môže tiež zvýšiť veľmi časté telefonovanie.
"Nemôžeme povedať, že to nemá žiadny dopad. Sú tam náznaky možného rizika. Nie sme si však istí, že je to korektné. Môže to byť skreslené, ale náznaky sú silné," povedala vedúca štúdie Elisabeth Cardisová zo Španielska. Štúdia stála 19,2 milióna eur. Približne 5,5 milióna eur poskytol priemysel.
Autor článku: TASR