Nové pokusy s myšami na orbite doložili vážne imunitné komplikácie spojené s beztiažou. Môže to ohroziť diaľkové kozmické lety s ľudskou posádkou, napríklad na Mars. V časopise Journal of Cellular Biochemistry to oznámil jedenásťčlenný tím, ktorý viedol imunobiológ Ty Lebsack z Arizonskej univerzity v Tucsone. Aj keď sa to na záberoch v televízii nezdá, astronauti sú voči nám pozemšťanom ohrozenejší chorobami. Spôsobujú to viaceré stresy počas letu, od stavu beztiaže cez stiesnené priestory na palube kozmickej lode a pocity odlúčenosti od rodiny a priateľov až po náročný pracovný program – to všetko spolu s nedostatkom spánku zaťažuje imunitu.
Tím Tya Lebsacka teraz zistil, že kozmický let mení aktivitu génov, ktoré ovládajú imunitnú a stresovú reakciu, čo môže viesť k ešte vyššiemu výskytu chorôb. To spolu so skoršími pozorovaniami, že mnohým choroboplodným mikróbom sa dobre darí aj v prostredí s takmer nulovou gravitáciou, kladie otáznik nad diaľkové lety s ľudskou posádkou. "Naše výsledky v súhrne poukazujú na možnosť postihnutia imunitného systému astronauta v kozmickom priestore," povedal Lebsack. S kolegami skúmal týmus myší, žľazu, ktorá slúži jednak na "výrobu", jednak na "výcvik" T buniek, veľmi dôležitej súčasti imunitnej sústavy. Porovnali vzory génovej aktivity dvoch štvoríc myší. Prvá strávila 13 dní na palube raketoplánu Endeavour počas letu STS-118 v auguste 2007, druhá zostala pre kontrolu na Zemi.
Vedci zistili, že v týmuse "myších astronautov" najmenej jedenapolkrát zosilnela alebo zoslabla aktivita plných 970 génov. Najvýraznejšie to bolo pri 12 génoch, ktoré ovplyvňujú signálne molekuly súvisiace s tzv. programovanou bunkovou smrťou, a s tým, ako telo reguluje reakciu na stres. Programovaná bunková smrť zabezpečuje odstránenie nepotrebných alebo poškodených buniek, ktoré sa už nedajú opraviť. Také čosi vyžaduje prísnu reguláciu, aby sa to nevymklo spod kontroly imunitnej sústavy. "Mnohé gény, ktorých aktivita v tele myší na orbite zoslabla, zohrávajú dôležité úlohy práve v udržiavaní tejto rovnováhy. Následkom týchto rozdielov sa tak na palube kozmickej lode môže vyskytnúť viac odumierania buniek," doplnil Ty Lebsack. Výsledky z obežnej dráhy potvrdzujú výsledky pokusov s imunitnými bunkami na zemskom povrchu v simulátoroch mikrogravitácie, ktoré odhalili zvýšené odumieranie T buniek.
Zdroj: Komuniké University of Arizona z 13. 5. 2010.
Autor článku: TASR