Známa National Geographic Society vymenovala svojich nových objaviteľov pre rok 2010. Je medzi nimi aj výskumník hadov a liekov z ich jedov.
Oznámil to Terry Garcia, viceprezident National Geographic Society zodpovedný za aktívne výskumné misie. Program nových objaviteľov (Emerging Explorers) sa v tomto roku týka 14 jednotlivcov z rôznych odborov. Každý dostane grant v hodnote 10.000 dolárov, určený na podporu jeho výskumu a ďalšej objaviteľskej činnosti. Podľa slov Garciu sú to Edmundovia Hillaryovia, Jacquovia Cousteauovia a Dian Fosseyové zajtrajška. Program je určený mladým vizionárskym vytyčovateľom nových ciest z celého sveta, ktorí už v skorom štádiu profesionálnej kariéry svojou objaviteľskou činnosťou významne prispievajú k poznaniu Zeme.
Patrí k nim aj Zoltan Takacs z Chicagskej univerzity. Primárne sa zaoberá vývojom nových liekov, no spája to s výskumom jedovatých hadov, cestovaním do exotických krajín a profesionálnym fotografovaním. Príroda ho fascinovali od detstva, farmakológiu vyštudoval v Maďarsku, doktorát získal na prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Hady choval už v byte rodičov, jedna vretenica mu dokonca ušla do ich spálne a dlho ju musel hľadať. V súčasnosti skúma živočíšne jedy, najmä hadie, ktoré sú základom mnohých liekov, vrátane tých na vysoký tlak, srdcovú slabosť a srdcový infarkt, diabetes a chronickú bolesť. "Hady sa vyvinuli tak, aby z nich boli dokonalí zabijaci, no ten istý had, ktorý vás môže zabiť, vás môže aj vyliečiť," povedal Zoltan Takacs.
Hadí jed má znehybniť a zabiť, preto pôsobí na spojenia medzi nervovými a svalovými bunkami, alebo na obehovú sústavu. Môže paralyzovať dýchanie a spôsobiť šok, no len pri kontakte jeho molekúl s cieľovými molekulami. Ak sa tento kontakt preruší, jed neúčinkuje, čo je napríklad zjavné na tom, že hadovi neublíži jeho vlastný jed. Zoltan Takacs zistil, prečo to tak je, keď porovnal ciele jedov čiže receptorové molekuly na svalových bunkách kobier s receptormi ľudí a iných cicavcov. Kobru chráni špecifická cukrová molekula, ktorá znemožňuje väzbu jedu s receptorom. Ak sa tento cukor odstráni, kobru možno zabiť jej vlastným jedom, ak sa pridá myši, myš tým získava odolnosť voči kobriemu jedu.
Zoltan Takacs sa podieľal na vývoji technológie, ktorá umožnila výrazne zľahčiť izolovanie špecifického toxínu z hadieho jedu ako lieku na špecifickú chorobu na základe "toxínových knižníc", obsahujúcich milióny variant pre farmakologický screening. Navyše také toxíny účinkujú iba na zamýšľaný cieľ, bez neželateľných vedľajších účinkov. Očakáva, že to pomôže vyvinúť nové lieky na choroby od rakoviny po poruchy obehovej sústavy, aktuálne skúma toxín, ktorá sa javí sľubný v súvislosti s autoimunitnými chorobami, ako roztrúsená skleróza, artritída a diabetes. Odber hadieho jedu a vzoriek DNA hadov, ich koristi aj predátorov ho dosiaľ priviedol do odľahlých končín 133 krajín. Zvyčajne cestuje iba s ruksakom, taškou na fotoaparát a súpravou na odber, občas pilotuje malé lietadlo, alebo jazdí na ťave. Mnohokrát sa ocitol v nebezpečných situáciách, či už spôsobených zvieratami, alebo ľuďmi. Samozrejme ho viackrát uhryzli rôzne jedovaté hady a prežil aj to, keď mu kobra napľula jed do tváre. Po opakovanom vystavení účinkom hadích jedov je už na ne alergický, ako aj na protijedy a hadie sliny. Napriek tomu nenosí veľa ochranných prvkov, dokonca i rukavice len vtedy, keď chytá morské hady, čo je pri takej činnosti norma. "Zväčša je to zábava, pokým udržíte situáciu pod kontrolou," komentoval svoje dobrodružstvá. Znepokojuje ho úbytok biodiverzity. "Z pohľadu väčšiny ľudí hady práve nepatria medzi charizmatické živočíchy. No ak by ste zistili, že sami čelíte srdcovému infarktu a liek z jedu vretenice by vám mohol zachrániť život, predstavte si, čo by bolo, keby tento had predtým vymrel a liek neexistoval. Sotva raz vyhladíte čosi, čo sa vyvíjalo milióny rokov, niet už cesty späť," upozornil Zoltan Takacs.
Tohtoročnú štrnástku Emerging Explorers spolu s ním tvoria ekológ Saleem Ali, inovátor v oblasti mobilných technológií Ken Banks, výskumníčka zvierat Aparajita Dattaová, agroekológ Jerry Glover, bioarcheologička Christine Leeová, výskumník a inžinier Albert Yu-Min Lin, paleontológ Bolortsetseg Minjin, vzdelávacia pracovníčka a aktivistka Kakenya Ntaiyaová, elektroinžinier Aydogan Ozcan, hudobník a aktivista Feliciano dos Santos, molekulárna biologička Beth Shapiroová, výskumníčka zvierat a ochranárka Emma Stokesová a morský biológ a ochranár José Urteaga.
Zdroj: Komuniké University of Chicago Medical Center z 18. 5. 2010.
Na snímke Zoltan Takacs v kamerunskom dažďovom pralese s vretenicou gabunskou (Bitis gabonica), ktorá má najdlhšie jedové zuby zo všetkých hadov, až 5-centimetrové, vstrekuje dávku jedu v objeme lyžičky a naraz dokáže zhltnúť malú antilopu či opicu.
Na snímke odber jedu zo žliaz taipana, príslušníka rodu Oxyuranus, jedného z najjedovatejších hadov sveta – Zoltan Takacs ho uskutočnil v Austrálii.
Autor článku: TASR