Chrápanie je zvuk, ktorý vzniká v hltane počas spánku a je prvým príznakom prekážky v horných dýchacích cestách. Každé dieťa môže občas chrápať, napr. pri akútnej nádche alebo angíne. Avšak dlhodobé chrápanie, každú noc s opakovaným prebúdzaním sa a lapaním po dychu, je nevyhnutné vyšetriť a liečiť. Pretože jeho následkom sú závažné ochorenia, dokonca i smrť v spánku.
Spánok nie je homogénny dej, počas spánku sa striedajú REM (rapid eye movement) a non- REM fáza. Non–REM fáza spánku má štyri štádiá hĺbky spánku. V REM fáze spánku je vysoká aktivita mozgu (napr. snívame), ale znížená aktivita svalov horných dýchacích ciest (HDC), a preto akákoľvek prekážka v HDC, ktorá počas dňa nemusí robiť ťažkosti, sa v spánku prejaví chrápaním.
Príčina chrápania
Je ňou prekážka v dýchacích cestách, ktorá môže byť funkčná alebo anatomická: nedostatočný tonus (napätie) podnebných, hltanových a jazykových svalov (napr. pri Downovom syndróme), ktoré zlyhávajú pri udržiavaní voľných dýchacích ciest počas inspiračnej fázy dýchania (nádychu), alebo sú to masy vypĺňajúce hltanový priestor (napr. zväčšené podnebné mandle, zväčšená nosohltanová mandľa, prekážky v nose, v nosohltane, nadmerne veľký jazyk, nádory a cysty hltana, veľká dĺžka mäkkého podnebia alebo uvuly podnebného čapíka, čím sa zmenší predozadný rozmer nosohltana a tieto vibrujú počas nádychu).
Tučnota spôsobuje, že tuk na krku v spánku tlačí na dýchacie cesty, ale aj rôzne anomálie tváre sú príčinou zúženia dýchacích ciest v spánku. Najčastejšou príčinou chrápania a apnoe (zastavenie dýchania na krátky čas) u detí sú hypertrofické podnebné mandle a adenoidné vegetácie.
Chrápanie môže byť rôznej intenzity a rôzneho stupňa závažnosti. Stupeň závažnosti sa dá určiť celonočným spánkovým vyšetrením, polysomnografiou (PSG), čo je záznam EEG, EKG, EOG, EMG, saturácie kyslíkom. Chrápanie môže byť benígne, prakticky nepoškodzuje kvalitu spánku, ale u niektorých detí môže byť rizikom začínajúceho vývoja syndrómu obštrukčného apnoe (OSAS), čo znamená, že dieťa počas chrápania opakovane prestane na niekoľko sekúnd dýchať.
Chrápanie môže byť spojené s opakovaným prebúdzaním sa zo spánku, ktoré však nie je skutočným zobudením, a dá sa dokázať len podľa celonočného elektroencefaografického (EEG) záznamu v spánku a nazýva sa syndróm rezistencie horných dýchacích ciest. Hlavným faktorom, ktorý podmieňuje prebúdzanie, je vysoký vnútrohrudníkový (pažerákový) tlak, ktorý je následkom zvýšeného respiračného (dýchacieho) úsilia pre prekážku v horných dýchacích cestách (HDC).
Pri prebudení sa zvýši svalový tonus, a tým sa prekážka v dýchacích cestách odstráni. Avšak, opakované prebúdzanie znižuje kvalitu spánku, klinicky sa prejaví u dieťaťa zvýšenou únavou a ospalosťou počas dňa.
Najťažší stupeň chrápania a obštrukčnej poruchy dýchania v spánku je syndróm obštrukčného spánkového apnoe, charakterizovaný epizódami čiastočného alebo úplného uzavretia dýchacích ciest, s následným nedostatočným okysličením organizmu a s klinickými príznakmi v spánku. Po prebudení a pri dlhodobom pretrvávaní aj s rôznymi klinickými príznakmi a následkami z chronickej obštrukcie HDC v spánku.
Klinické príznaky v spánku
Pri chrápaní môže byť viditeľné výrazné respiračné úsilie (vťahovanie nadkľučkovej jamky, hrudnej kosti, apnoické pauzy, zobúdzanie sa zo spánku, prehadzovanie sa v posteli, neobvyklá poloha v spánku, pomočovanie alebo časté močenie v spánku, desivé sny, prílišné potenie). Pre zníženú kvalitu spánku a nedostatočné okysličovanie mozgu pre opakované zastavenie dychu (apnoe) až na 30 sekúnd, môže dieťa trpieť na ranné bolesti hlavy, počas dňa býva ospalé. Niektoré detí sú naopak hyperaktívne (významne zvýšená aktivita), podráždené, majú poruchy pozornosti a v škole majú preto horší prospech.
U detí často na prvý pohľad vidno, že cez deň dýchajú cez ústa, majú ťažkosti pri prehĺtaní tuhej stravy alebo aj gastroezofagický reflux (návrat obsahu žalúdka do úst). Následkom dlhodobého dýchania cez ústa a chrápania v spánku sa postupne vyvíja predĺžená tvár, gotické podnebie, porucha skusu, deformity hrudníka, často dieťa neprospieva (má nižší vzrast a menšia hmotnosť).
Opakované apnoické pauzy v spánku môžu mať po rokoch za následok mentálne zaostávanie, hypertenziu a hypertrofiu (zväčšenie) pravého srdca. Častokrát lekár už na prvý pohľad vidí, že dieťa má pootvorené ústa a vtedy je cielená anamnéza, ako dieťa spí veľmi dôležitá. Obzvlášť, ak má dieťa niektorý z ďalších príznakov (napr. pomočovanie v spánku, deformity hrudníka a pod).
Najdôležitejšie je otorinolaryngologické a endoskopické vyšetrenie na odhalenie prekážky v horných dýchacích cestách, rtg. vyšetrenie, pulzoximetria, prípadne celonočné polysomnografi cké vyšetrenie (PSG). Liečba závisí od toho, kde je prekážka v dýchacích cestách a ako sa dá odstrániť. Pri opuchu sliznice nosa sa dávajú lokálne kvapky do nosa, prípadne kortikoidy, pri obezite endokrinologické vyšetrenie a liečba obezity.
Ak je v horných dýchacích cestách prekážka, liečba je chirurgická, ak sa nejedná o anatomickú prekážku, alebo sa prekážka nedá odstrániť (vrodené anomálie tvárového skeletu), je indikovaná liečba prístrojom, ktorý v spánku napomáha dieťaťu dýchať (nasal continuous positive airway pressure). Takýto prístroj je indikovaný na základe výsledku celonočného monitorovania (PSG vyšetrenia).
Prvým krokom, ak dieťa chrápe každú noc, je však vyšetrenie u otorinolaryngológa, ktorý prekážku v dýchacích cestách odhaľuje, a ak je možné, aj odstráni. Dlhodobé chrápanie každú noc s opakovaným prebúdzaním sa a apnoickými pauzami, je nevyhnutné vyšetriť a liečiť, pretože jeho následkom sú neskôr závažné zmeny telesného i duševného vývoja dieťaťa. Preto chrápanie u detí nikdy nepodceňujme!
Autor článku: doc. MUDr. Janka Jakubíková, PhD., časopis Bedeker zdravia